< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Demisia R. Sulíka

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Juraj Hrabko komentuje vývoj vo vládnej koalícii.

Pravidlo - kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič - platí nielen, ale hlavne v politike. Ak R. Sulík v pondelok oznámil, že podáva demisiu, neznamená to automaticky, že súčasná kríza koaličných politikov je aj zažehnaná. Prakticky ide iba o akési vyrovnanie stavu, keď po odstúpení ministrov M. Krajčího a M. Krajniaka, prišiel na rad aj minister za SaS.

SaS sa už niekoľko týždňov snaží o pád vlády I. Matoviča, pričom možno pripomenúť, že v minulosti - keď ho aj dokonala - jej to išlo rýchlejšie aj lepšie. Dnes však naráža na celkom onakvejšieho súpera ako v roku 2011. Podobne je tom aj strana Za ľudí, ktorá sa zmieta vo vnútorných problémoch a tak stále iba oznamuje, že bude naďalej pokračovať v rokovaniach o štvorkoalícii. Také sú reakcie dvoch koaličných partnerov na včerajšie stanovisko premiéra I. Matoviča a jeho hnutia, ktoré vraj prijíma ponuky, ktoré SaS a Za ľudí vyslovovali a kládli na stôl. A keď budú naplnené, potom sa I. Matovič vzdá postu premiéra a bude vo vláde už len (ne)obyčajným človekom.

No. Podceňovať I. Matoviča sa nikdy nikomu nevyplatilo rovnako, ako sa nikdy nikomu nevyplatilo predvídať jeho kroky v politike. Jednoducho sa to nedá a čím skôr to aj jeho súčasní koaliční partneri pochopia, tým sa im bude lepšie politicky dýchať.

Problém je v tomto prípade taký, že to I. Matovič nemôže zaručiť a nedokáže garantovať. Je to v podstate iba taká ďalšia - ľudovo povedané - Matovičova finta. Totiž to, či bude v ďalšej vláde jej členom, nezáleží vôbec od neho, jeho hnutia alebo kohokoľvek a čohokoľvek ďalšieho, ale iba a len - teda výlučne - od prezidentky Z. Čaputovej. Isto, možno hovoriť, že je to ústavne sporné, hoci nie je - a aby tomu tak bolo, musel by ústavný súd najskôr prelomiť svoje vlastné rozhodnutie. Napokon, stačí si pripomenúť situáciu z čias nástupu vlády P. Pellegriniho: vtedajší prezident odmietol vymenovať do funkcie ministra vnútra J. Ráža ml. a P. Pellegrini sa s ním ústavne nenaťahoval, ale mu rovno predložil ďalší návrh na vymenovanie T. Druckera.

Súčasná situácia je v tomto ako cez kopírku. Politici rôznych partají môžu analyzovať, predpovedať, dohadovať sa či špekulovať ako len chcú, I. Matovič vie veľmi dobre, že keď sa vzdá funkcie premiéra, potom vo vláde skončí. S hanbou, že túto životnú šancu nezvládol. Môže do Bruselu či kamkoľvek inde, ale nie do vlády, pretože o tom, kto v nej bude, rozhoduje hlava štátu.

A prezidentka už dávno vyhlásila, že jej „odchod ministra zdravotníctva nestačí,“ ale považuje „za nevyhnutné, aby vláda vyvodila sebareflexiu a politickú zodpovednosť“. Takéto politické vyhlásenie je síce ďaleko za čiarou nepísanej zdržanlivosti ako aj písaných právomocí hlavy štátu, ale prekladať ho do ľudskej reči azda nikomu netreba.

Povedané jednou vetou: buď bude I. Matovič vo vláde na základe výsledkov volieb alebo z milosti prezidentky. Je v tom rozdiel.