Parlament včera v noci schválil tretí konsolidačný balvan štvrtej vlády premiéra R. Fica. V zrýchlenom konaní, lebo inak to nechce, nevie alebo nedokáže. Príbeh schválenia tohto balvana je výnimočný v tom, že má okrem iných pozoruhodností vecného a politického rozmeru aj rozmer symbolický.

Rozmer vecný – zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií patrí k tým, pri ktorých je na prvý, druhý, tretí aj posledný pohľad viditeľné, že je v rozpore s Ústavou. To nemusí potvrdiť ani Ústavný súd, vidí to jednoducho každý – stačí si porovnať znenie zákona s Ústavou. V časti, ktorá hovorí o tom, že sa ruší deň pracovného pokoja 15. septembra, teda slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska.

Tento deň ako deň pracovného pokoja je chránený medzinárodnou zmluvou, ktorú schválil parlament, ratifikoval prezident a má tak aj prednosť pred ostatnými zákonmi. Inými slovami, aby mohol parlament v súlade s Ústavou urobiť to, čo urobil, muselo by prísť najskôr k zmene medzinárodnej zmluvy, v ktorej sa Slovensko zaviazalo rešpektovať ako deň pracovného pokoja aj 15. september. To sa však nestalo. Výsledkom je, že v krajine platí medzinárodná zmluva, podľa ktorej je 15. september dňom pracovného pokoja a zároveň má platiť zákon, podľa ktorého dňom pracovného pokoja nie je. Nie, v právnom štáte to možné naozaj nie je.
Nič na tom nemení ani to, že poslanci nahradili 15. september namiesto vládou navrhnutého 6. januára, ktorý je rovnako chránený medzinárodnou zmluvou ako deň pracovného pokoja. Vláda chcela vziať Ježiška nie všetkým, čo by bolo zlé a na čo by si ani netrúfla, ale iba náboženskej menšine, čo by však bolo diskriminačné a oveľa horšie.

Rozmer politický – podobne ako nie zlé, ale oveľa horšie je to, že vládnej koalícii sekundovali pri porušení Ústavy poslanci tzv. lídra opozície, teda Progresívneho Slovenska, ktorí sa pridali do vládnej koalície. Na čele s predsedom M. Šimečkom. Krátko predtým síce ešte rozprávali čosi o postupe koalície v rozpore s demokratickými pravidlami, o jej arogancii a tak ďalej a tak podobne, aby ju následne podporili pri porušení Ústavy. Ako jediná mimovládna strana, žiadny iný mimovládny poslanec za to nehlasoval.

Rozmer symbolický – je faktom, že cirkev rozlišuje medzi prikázanými a neprikázanými sviatkami a na rozdiel od 6. januára nie je 15. september prikázaným sviatkom. Mimochodom, taký nie je ani napríklad Veľkonočný pondelok, 26. december či 5. júl. Inak povedané – vládna koalícia mala na výber – keď sa už rozhodla porušiť Ústavu – z viacero neprikázaných sviatkov, ktoré sú zároveň dňom pracovného pokoja. Vybrala si 15. september, s čím Progresívne Slovensko súhlasilo a aj to hlasovaním podporilo.

Zhrnuté s podčiarknuté, Ústava sem, Ústava tam – vzali tým krajine jej patrónku a tak dokonané je.