Posledné dva návrhy, ktoré predložil do parlamentu predseda OĽaNO nemajú šancu byť schválené ani náhodou. Presnejšie, ide skôr o dva návrhy ako posledné, keďže prezidentka Z. Čaputová umožnila poslancom schváliť až septembrový termín volieb a udržať vládu E. Hegera ešte zhruba rok po tom, ako jej parlament vyslovil nedôveru. Takže o návrhy rôznych zákonov nebude až do volieb naozaj núdza. A hoci dnes Z. Čaputová vyhlásila, že „súčasná politická situácia je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb,“ spoluzodpovednosti za tento stav sa už zbaviť nemôže a ani nedokáže aj preto, lebo bol predvídateľný aj predvídaný.

Poslaneckej iniciatíve nemožno klásť žiadne medze, takže základná otázka z vecného aj politického hľadiska znie, ktorý z dvoch aktuálnych návrhov predsedu OĽaNO je zlý a ktorý horší. Na prvý pohľad sa zdá, že ten, ktorý hovorí o vyplatení 500 eur voličom, keďže iba krátko po jeho odovzdaní do podateľne parlament odmietol návrh, aby voliči za účasť na voľbách získali odpustky za svoju voľbu formou 10 percentnej zľavy z poplatkov, ktoré platia štátu. Zdanie však opäť klame – návrh, ktorý upravuje plat poslancom a zároveň zavádza novinky v zákone o politických stranách, je horší.

Vecné hľadiská si pritom u oboch návrhov ani netreba veľmi všímať – v nich je už naozaj ťažšie rozlíšiť či je prvý návrh zlý a druhý horší alebo naopak. Možno napríklad pochopiť, že predkladateľ nedokázal vôbec vysvetliť ako chce kontrolovať, či volič vhodil obálku s vyplnením hlasovacím lístkom – takému odmena prináleží – alebo obálku prázdnu, kedy už nárok na odmenu nemá, hoci sa na voľbách zúčastnil. Rečou paragrafu: „Volič, ktorý preukázateľne odovzdal hlasovací lístok vo voľbách do NR SR má právo na odmenu za účasť v týchto voľbách vo výške 500 eur“. Samozrejme, pri dobrej vôli sa dá zariadiť v tejto súvislosti v druhom čítaní aj to, ale bude lepšie, keď druhé čítanie vôbec nebude.

Z politického hľadiska je to jednoznačnejšie: návrh na úpravu platov poslancov, na ktorý nadväzuje úprava zákona o politických stranách je horší. V porovnaní s návrhom na volebnú odmenu má iba dve hlavné výhody – prvou je, že je lacnejší. Druhou, keď opätovne poukazuje na to, že predseda OĽaNO vôbec nerozumie tomu, ako sa má spravovať štát, ktorý sa nazval „zvrchovaný, demokratický a právny“. Napokon, ani sám sa netají tým, že mu ide o iné – aby sa jeho politickí protivníci nedostali k moci. Napokon po druhé – to, že mu spravovanie krajiny nijako nejde sa presvedčil dva razy v jednom volebnom období: keď musel opustiť stoličku premiéra a keď vláde jeho OĽaNO pod vedením E. Hegera parlament vyslovil nedôveru. A také niečo sa za 30 rokov prihodilo na Slovensku iba tri razy.

O to však už naozaj nejde – čo bolo, bolo, teraz idú voľby. Posúdiť obidva uvedené návrhy je tak najľahšie z hľadiska straníckeho. Je očividné, čo je predseda OĽaNO zač a tiež o čo mu ide, obzvlášť v predvolebnom čase, kedy sa začala stranícka ruja. A treba uznať, že zámer mu vyšiel dokonale – niekoľko dní sa o jeho nápadoch hovorilo vo všetkých médiách, sociálnych sieťach, kade-tade, dostal sa jednoducho do každej domácnosti aj pohostinstva. A hoci je OĽaNO bohaté, ak by si takú reklamu malo zaplatiť, možno by vyšlo na mizinu alebo zostalo zadlžené. Inými slovami, jedna vec je, že každý si môže o oboch návrhoch myslieť čo chce, trebárs aj prstom ťukať na čelo, druhá, ktorá je omnoho závažnejšia, je to, že o nich každý vie. Ešte inak – ak bolo doteraz vrcholom straníckej mágie urobiť z vody coca-colu, predseda OĽaNO ukázal, že ju dokáže urobiť aj bez vody. A to sa oficiálna kampaň ešte ani nezačala.

Zhrnuté a podčiarknuté – o čo predsedovi OĽaNO išlo, to mu aj vyšlo. Samozrejme, za výdatnej pomoci iných, bez ktorých by to nešlo a ani nevyšlo.