Prezidentka Z. Čaputová napravila chybu, ktorej sa dopustil jej predchodca vo funkcii A. Kiska. Za to, že odmietla stiahnutie demisie ministrom J. Mičovským - ktorý ju najskôr podal a potom vzal späť - si zaslúži kvetinku. Ústavnú.

Aj preto, lebo podanie demisie je ústavným aktom, teda má sa udiať podľa ústavy. A tá akt „samovzatia“ demisie späť nepozná a teda hru na demisiu členom vlády ani nijakým spôsobom nepovoľuje. Na rozdiel od podania demisie: „Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi Slovenskej republiky“. Aj preto možno povedať, že „samovzatie“ či „späťvzatie“ demisie ústava celkom zreteľne vylučuje.

Prezidentka v tejto súvislosti však tiež nepostupovala rozvážne, keď oficiálne vyhlásila a tobôž podmienila prijatie demisie návrhom premiéra na vymenovanie nového ministra. Také niečo totiž v ústave zapísané rovnako nie je a konala svojvoľne. Naopak, v ústave je zapísané: „Ak prijme prezident Slovenskej republiky demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal“. Teda presne tak, ako to aj prezidentka Z. Čaputová nedávno robila ako na bežiacom páse - v čase, kedy ministri vlády I. Matoviča podávali rad radom demisie a ktoré hlava štátu okamžite prijímala.

Ústavnú novinku - hru na demisiu - zaviedol pred pár rokmi minister M. Lajčák (Smer-SD) v spolupráci s prezidentom A. Kiskom. Minister demisiu podal a potom - s povolením A. Kisku - si ju vzal späť. Dovtedy to nikto neurobil, keďže platilo, že demisia je demisia a tak to platilo aj za vlád V. Mečiara, M. Dzurindu aj R. Fica. S ústavnou kreativitou vo veci demisie prišla iba vláda vedená P. Pellegrinim a ak zostane v tomto výnimkou či výstrahou, bude to len dobre. Samozrejme, záleží tiež na miere úcty hlavy štátu k ústave.

A to aj z dôvodu, že ústava predsa umožňuje prezidentovi demisiu člena vlády neprijať: „Ak prijme prezident SR demisiu...,“ čo možno vztiahnuť na prípad, kedy minister demisiu podá, ale do rozhodnutia hlavy štátu si to rozmyslí, požiada ju, aby demisiu neprijala a vyjadrí ochotu pokračovať vo funkcii ďalej. A ak voči jeho zotrvaniu nenamieta ani premiér, v takom prípade hlava štátu môže - ale aj nemusí - členovi vlády vyhovieť. Tak či onak, pokiaľ je demisia doručená do prezidentského paláca, disponovať s ňou môže už len hlava štátu a záleží iba od nej ako sa rozhodne. Člen vlády sa rozhodoval a rozhodol predtým, ako demisiu podal.

Faktom zostáva, že vládna koalícia prezidentku vôbec nešetrí, ale mimoriadne zamestnáva. Hlava štátu doteraz prijala demisiu už bezmála desiatich ministrov, vymenovala dvoch premiérov a ich kompletné vlády. A to neuplynula ešte ani len polovica volebného obdobia.