Strana Hlas-SD oprášila návrh na zavedenie možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom a avizovala jeho opätovné predloženie na rokovanie. Z viacerých príčin, z ktorých najviac vyčnieva marketingový dôvod, ale absentuje ten hlavný – vecný.

Prirodzene, Hlas-SD môže namietať, že je to inak – ba naopak – ale relevantné argumenty stále nepredkladá. Argumentov, že ide predovšetkým o marketingovú akciu, je dostatok. Medzi nimi aj fakt, že je už len krátko pred voľbami.

„Keďže jediná výčitka opozície bola, že návrh zaviesť možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom, a tým vyvolať predčasné voľby, nebol podaný do parlamentu ako samostatný návrh, avizovali sme, že to v septembri podáme opäť. Tak ako sami navrhli - novelou zákona, ktorá bude riešiť len túto otázku,“ vyhlásil predseda parlamentu R. Raši.

Znie to pekne. A je možné, že v rámci rozpravy niektorý z mimovládnych poslancov spomenul aj takúto možnosť. Vyvodiť z toho, že to niektorá mimovládna strana navrhuje, aby to tak Hlas-SD vykonal, možno pripísať iba straníckej fantázii alebo horúčavám Ak by to tak bolo, R. Raši by takúto stranu pomenoval. Problém je v tom, že ju pomenovať nie nechce, ale nemôže. Taká totiž v parlamente neexistuje. Koniec-koncov, v parlamente má jedna z mimovládnych strán podaný už rok v rovnakej veci vlastný návrh, ktorý za výdatnej pomoci Hlasu-SD presúva vládna koalícia z mesiaca na mesiac. Namiesto jeho prerokovania.

Navyše, Hlas-SD nemá zaručenú podporu ani od koaličných strán, Smeru-SD a SNS. To, že v júni hlasovali za návrh, bolo s vedomím, že nemá žiadnu šancu byť schválený. A možno oprávnene predpokladať, že prípadné hlasovanie v septembri sa skončí rovnako. Na schválenie návrhu novely Ústavy netreba v prvom čítaní ústavnú väčšinu poslancov, ale obyčajnú. A tú má koalícia stále k dispozícii.

Na to, že Hlas-SD sa prakticky ani nesnaží hľadať podporu u žiadnej inej strany poukazuje tiež skutočnosť, že žiadnej z nich za podporu jeho návrhu nič neponúka. Opäť však nie preto, lebo by niečo ponúknuť nechcel, ale preto, lebo ponúknuť nič nemôže. To, čo dokáže strana SMER-SD, nedokáže Hlas-SD. Vidno to aj z nedávno schválenej novely Ústavy, kedy SMER-SD dokázal zabezpečiť okrem podpory celej koalície aj podporu poslancov KDH, aj dvoch poslancov z hnutia I. Matoviča. Vtedy mal HLAS-SD jedinečnú možnosť presadiť aj návrh o referende, keďže bez jeho podpory by návrh nebol schválený. Nepresadil. Nechcel.

Návrh zaviesť možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom, je pre istú časť občanov ľúbivý a Hlas-SD to nielen vie, ale s tým aj pracuje. Napriek tejto snahe však nedokáže zakryť škandály a zlyhania viditeľné najmä v rezorte ministerstva vnútra, ktorý vedie jeho predseda. A o trochu menej viditeľné v ďalších rezortoch, ktoré sa týkajú taktiež všetkých, teda najmä v zdravotníctve a v školstve. Isto, problémy sú aj v iných rezortoch, ktoré vedú iní politici z iných strán, ale toto je pojednávanie o iniciatíve strany Hlas-SD.

V politike sa zázraky nedejú. Tak, ako si kapry samy rybník nevypustia, ani politici nechcú, aby ktokoľvek iný okrem nich mal právo rozhodnúť o skrátení volebného obdobia. Strany tým prichádzajú o peniaze, vláda o moc a politici o kariéru.

Zhrnuté a podčiarknuté – ak občania chcú takúto možnosť mať, musia si ju sami aj dať. A politikom vziať. Je to síce ťažké, ale nie nemožné.