Quantcast
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Minister v ohrození

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Minister je v politickom babráctve SaS nevinne, ale keď sa rúbe les, lietajú triesky, píše J. Hrabko.

Existujú veci, ktoré sa nedajú vymyslieť, ale sa môžu iba stať. Odvolanie šéfky zdravotníckeho výboru parlamentu J. B. Cigánikovej z funkcie nepochybne patrí do tejto kategórie. Je to historická aj hysterická záležitosť zároveň – také niečo sa ešte v parlamente naozaj nestalo a možno už ani nestane.

A ak aj áno – slovenská politika je plná paradoxov – prvenstvo J. B. Cigánikovej v tejto súvislosti už nikto nevezme. Je takpovediac priekopníčkou, na ktorej príklade bolo nielen ukázané, ale aj preukázané, že SaS sa v politike čoraz viac úspešne potápa – nezadarilo sa jej nielen vo vládnej koalícii, ale ani v opozícii, ktorej súčasťou sa stala dobrovoľne. Teda nie tak, že sa v nej ocitla, ale že si pozíciu opozície sama vybrala. SaS sa jednoducho do vlády nehodí – kým jej prvé účinkovanie vo vláde bolo možné ešte považovať za omyl, po jej druhom účinkovaní vo vládnej koalícii už ide skôr o pravidlo.

A zdá sa, že nie jediné. Napokon, ani J. B. Cigániková nie je jediná z SaS, ktorá bola v parlamente hlasovaním odvolaná z funkcie. Predbehol ju jej stranícky šéf R. Sulík, ktorý – hoci ani vtedy vraj nebol prilepený k stoličke – nemal ani toľko politického chochmesu, aby po hlasovaní o nevyslovení dôvery vlastnej vláde z funkcie predsedu parlamentu odstúpil. A tak z nej bol parlamentnom doteraz ako prvý aj posledný predseda odvolaný.

Hrubá politická chyba, ktorú urobili poslanci SaS pri návrhu na odvolanie J. B. Cigánikovej, jednoducho vstúpi do dejín slovenského parlamentarizmu. Stalo sa v ňom síce už vskutku viac ako dosť, ale takýto ďalší politický div sa udial iba včera. V skratke – J. B. Cigániková bola odvolaná z funkcie vlastným poslaneckým klubom. Parlamentná matematika totiž nepustí – ak by sa hlasovania o odvolaní poslanci SaS nezúčastnili, v tejto chvíli by J. B. Cigániková bola ešte vo funkcii. Nevedno na ako dlho, ale rozhodne by v nej ešte bola.

A takúto vec nedokáže SaS rozchodiť inak, ako prispením k odvolaniu ministra vnútra R. Mikulca, hoci ho vo funkcii doteraz vždy podržala. Systém kus za kus nie je síce vôbec pekný ani spravodlivý ani férový, ale politicky účinný a nevyhnutný. Jasné, minister je v politickom babráctve SaS nevinne, ale keď sa rúbe les, lietajú triesky a z politického hľadiska – ako aj zachovania aspoň zdania úcty k svojim voličom, straníckej sebaúcty a eliminácie poníženia – SaS jednoducho nemôže konať inak. Napokon, ide o ministra menšinovej vlády, takže až tak to zase bolieť nikoho naozaj nemusí.

Ak SaS konať inak bude a ministra opäť vo funkcii opäť podrží, nastúpi už rovno na cestu odchádzania a zhasínania na parlamentnej scéne.