Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Možnosti premiéra

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Toto už naozaj nie je boj medzi bezpečnostnými zložkami krajiny, ale ich rozklad, ktorému by sa politické vedenie krajiny nemalo iba prizerať, píše J. Hrabko.

Spŕška správ, ktoré navonok vyzerajú ako vyrovnávanie si účtov medzi rôznymi bezpečnostnými zložkami, opäť zaliala Slovensko. Zlé správy sú hneď dve: prvou je, že to tak nevyzerá iba navonok, ale aj vo vnútri a druhou, že to tak nielen vyzerá, ale aj je.

Krajina sa totiž otriasa v základoch, keďže azda iba málokto pochybuje o potrebe fungujúcich bezpečnostných zložiek. Bojuje sa takpovediac na všetkých frontoch, stačí si pripomenúť zoznam pozatýkaných pohlavárov z policajných, finančných, prokurátorských, tajných a ďalších zložiek. Rez ide jednoducho naprieč celým systémom.

Tým najhorším, čo sa doteraz v súvislosti so zatýkaním udialo, boli zrejme prepady a vylamovanie dverí príslušníkmi NAKA, keď prišli svojráznym spôsobom niektorému z pohlavárov uvedených zložiek zaželať dobré ráno, hoci v mnohých prípadoch by stačilo priniesť iba pozvánku. Isto, veľakrát za prítomnosti médií, keďže bez ich účasti by to nemalo zmysel. Aj v týchto prípadoch totiž platí, že je lepšie raz zásah a podozrivých z nekalých činností v putách na vlastné oči vidieť, ako o ňom stokrát čítať.

To, čo služobné návštevy NAKA s baranidlom prebilo, je vpád príslušníkov policajnej inšpekcie do ich kancelárií. Nejde ani tak o to, že inšpektori do NAKA vtrhli, ale čo tam robili a najmä - čo odniesli. A tým boli podľa špeciálnej prokuratúry - ktorej bývalý šéf taktiež momentálne sedí v štátnom zariadení - „komplet celé originály živých trestných vecí, a to bez toho, aby bolo identifikované, aké konkrétne listiny sú predmetom vyšetrovania vedeného Úradom inšpekčnej služby, respektíve o podozrenie, z akej trestnej činnosti ide."

Toto už naozaj nie je boj medzi bezpečnostnými zložkami krajiny, ale ich rozklad, ktorému by sa politické vedenie krajiny nemalo iba prizerať. Napríklad, krajina nepotrebuje takého ministra vnútra, ktorý „verí,“ že aktuálne udalosti sú v súlade so zákonom, ale takého, ktorý to vie. Totiž tak, ako existujú politici, ktorí krajinu rozkrádajú, rovnako existujú politici, ktorí ju rozkladajú. A keďže je nepochybné, že za stav v krajine vždy zodpovedá jej politické vedenie - a nikto iný - zasiahnuť by mal premiér E. Heger. Má pritom na výber - buď autoritatívne alebo svojou autoritou. Politická abeceda je totiž daná - ak nezasiahne premiér, zasiahne to premiéra.