Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 11. február 2025Meniny má Dezider
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Na rade je prezident

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Bez akéhokoľvek zľahčovania či irónie tak možno oceniť krok prezidenta P. Pellegriniho, ktorý po návšteve SIS požiadal premiéra o zvolanie Bezpečnostnej rady, píše J. Hrabko.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Rokovanie parlamentu o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde R. Fica bolo vskutku nevšedné, keďže sa po prvý raz v novodobej histórii dialo v utajenom režime. Bola to politická finta premiéra R. Fica a keďže vládna koalícia má stále v parlamente väčšinu, bola aj úspešná. Hoci ide takpovediac o ďalší div sveta.

Mimovládne strany zareagovali tentoraz – napodiv – správne a návrh stiahli. A keďže kde niet navrhovateľa, niet ani o čom rokovať, schôdza bola ukončená. Mimovládne parlamentné strany sa však vzápätí rozhodli podať návrh na vyslovenie nedôvery vlády opäť, hoci tentoraz už nie všetky, ale iba tri, keď hnutie I. Matoviča oblúkom obišli.

Zaujímavé je, že aj keď im R. Fico vopred oznámil, že koalícia ďalšiu schôdzu s návrhom na vyslovenie nedôvery vláde neotvorí, tak to urobili. Môže byť, že tak chceli ukázať, že sa oznámenia alebo vyhrážky premiéra R. Fica neboja, ale to vie predsa každý, že premiéra sa netreba báť, ale ho treba kontrolovať. Politicky správnejšie by za danej situácie tak bolo podať návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi R. Ficovi, a nie ťahať do odvolávania opäť celú vládu, ale strany sa rozhodli tak, že namiesto odvolávania premiéra R. Fica mu pomohli. Inými slovami, mimovládnym politikom chýba cit pre robenie politiky a otázkou zostáva len to, či vedome alebo nevedome a čo z toho je zlé a čo horšie. Príkladov je totiž habadej.

Tak či onak platí, že politická situácia je už v prvom mesiaci nového kalendárneho roka mimoriadne napätá a výbušná. Prispela k tomu výraznou mierou správa SIS, ktorá údajne hovorí „o dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia Slovenska,“ s ktorou sa však môžu oboznámiť iba ústavní činitelia. Niektorí iba v takom rozsahu, aby nebol zmarený účel trestného stíhania. Ak je to naozaj tak, potom treba sledovať kedy a na koho takéto trestné oznámenie padne.

Bez akéhokoľvek zľahčovania či irónie tak možno oceniť krok prezidenta P. Pellegriniho, ktorý po návšteve SIS požiadal premiéra o zvolanie Bezpečnostnej rady. To naznačuje, že situácia by mohla byť vážna, keď sa v nej takýmto spôsobom angažuje samotný prezident. Či vážna naozaj aj je, sa však iba ukáže a to v prípade, keď prezident P. Pellegrini vystúpi v parlamente so Správou o stave republiky. Napokon, kto ak nie on a kedy ak nie teraz. Ak však so správou na najbližšej schôdzi parlamentu nevystúpi, bude to znamenať, že hrozba destabilizácie či prevratu je neveľká alebo žiadna.