Výročie vpádu armád Varšavskej zmluvy do vtedajšej ČSSR zostáva v pamäti oboch národov. Napokon, ide o pamätný deň. To je zrejme aj dôvod, prečo každoročne 21. augusta politici kladú vence k pamätníkom a prednášajú prejavy. Tie sú v dnešnej dobe mimoriadne dôležité, hoci to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať.

Na všetky ďalšie a z ktoréhokoľvek uhla už však áno.

Vyhlásenie premiéra R. Fica v čase písania tohto textu nebolo známe a tak z neho nemožno citovať. Na rozdiel od prezidenta P. Pellegriniho a predsedu parlamentu R. Rašiho. Hlava štátu v ňom okrem iného podľa TASR zdôraznila: „August 1968 je pripomienkou odvahy ľudí, ktorí sa odmietli zmieriť s tým, že o ich krajine a ich budúcnosti rozhodne niekto iný“... „Našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby sa už nikdy neopakovala doba, keď o osude našej krajiny rozhodovala cudzia moc a sloboda jej občanov bola pošliapaná,“ vyhlásil prezident P. Pellegrini a dodal: „Mnohí prišli o možnosť slobodne hovoriť, študovať, pracovať či rozhodovať o vlastnom živote.“

V podobnom duchu poskytol vyhlásenie aj predseda parlamentu R. Raši: „Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa násilne ukončil nádej ľudí na slobodnejší život. Tanky v uliciach nám pripomenuli krutú pravdu, že o osude žiadneho národa nesmie rozhodovať cudzia moc a sila zbraní.“ A dodal: „Sloboda, mier a suverenita nie sú samozrejmosťou. Vidíme to aj dnes. Musíme ich chrániť, vážiť si ich a nikdy nepripustiť, aby právo silnejšieho stálo nad právom národov rozhodovať o vlastnej budúcnosti.“

Nedá sa nesúhlasiť – s dôvetkom, že presne o to isté ide dnes aj ľuďom na Ukrajine.