Parlament včera večer schválil novelu zákona o rokovacom poriadku ako aj Etický kódex pre poslancov. Ide o dôležité dokumenty, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou prinesú viac zábavy na politickej scéne než sa čakalo. Presnejšie, zábavy cez slzy. Na posúdenie oboch noviniek v celosti je však potrebných ešte pár dní. V tejto chvíli totiž ani samotní poslanci presne nevedia, čo všetko schválili. Vedia iba, prečo to schválili.

Stačí tak zatiaľ konštatovať: po prvé – obe novinky parlamentarizmu po slovensky sa minú účinkom. Nie celkom, ale tým hlavným určite. Koalícia ani pomocou nich totiž nedosiahne to, čo dosiahnuť chcela. V duchu dávneho výroku sudcu Š. Ogurčáka, keď Ústavný súd rozhodol o tom, že podnetu HZDS a SNS voči Demokratickej únii nevyhovie: „Navrhovatelia na základe toho, čo tvrdili, nemohli žiadať to, čo žiadali, alebo ak chceli dosiahnuť to, čo žiadali, mali tvrdiť čosi iné, ako tvrdili.“

Po druhé – hoci k obom novinkám zaznie ešte veľa slov, podstatné je nateraz iné – či ich prezident P. Pellegrini podpíše alebo nie. Rozhodovať bude o novele zákona, ale keďže jeho súčasťou je tiež Etický kódex, mal by si prečítať aj ten.

A po tretie – do zoznamu slovenských špecifík a špecialít pribudli ďalšie. Novela zákona spolu s Etickým kódexom boli totiž schválené naozaj neetickým spôsobom. Opätovné násilné umlčanie poslancov, ktorí boli prihlásení do rozpravy, možno síce už na Slovensku považovať za štandardný postup, ale rozhodne nie za etický.

A o politickej elegancii – ako obvykle –ani nechyrovať. Tá totiž nespočíva v drahých oblekoch ani kravatách, ani v moci mocných, ale v schopnosti vyhrať súboj argumentov. Bez toho, aby bol protivníkovi vypnutý mikrofón.