Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Parlament ani počas viac ako dvoch rokov nedokázal zvoliť kandidátov, ktorých by poslal do prezidentského paláca na vymenovanie, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Pred pár dňami vydal predseda parlamentu R. Raši rozhodnutie, podľa ktorého by mal parlament voliť kandidátov na post ústavného sudcu. Dôležité je hneď v úvode povedať, že na miesto sudkyne J. Baricovej, ktorej uplynie funkčné obdobie 10. júla tohto roka. Teda nie na miesto sudkyne J. Laššákovej, ktorá sa vzdala funkcie už pred viac ako dvomi rokmi. Na jej miesto teraz predseda parlamentu voľby nevyhlásil. Tak je to aspoň z rozhodnutia predsedu parlamentu zrejmé aj očividné.
To, že parlament ani počas viac ako dvoch rokov nedokázal zvoliť kandidátov, ktorých by poslal do prezidentského paláca na vymenovanie, je dané politickými pomermi. A neúctou k Ústave a právnemu štátu zo strany politikov. Pre mimovládne strany je objektívne ťažké nájsť osobu, ktorá by s kandidatúrou súhlasila, keď už dopredu vie, že nebude zvolená. Iba preto, lebo by ju navrhli mimovládne strany. Napokon, veď R. Raši to povedal bez okolkov – voľbu na miesto po J. Laššákovej nevyhlási, pokiaľ nebude vo vládnej koalícii dohoda. Nielen na tom, že bude kandidátov voliť, ale aj na tom, že ich zvolí. Stranícka poslušnosť vo vládnej koalícii má jednoducho navrch.
To sa však netýka iba parlamentu, ale tiež prezidenta P. Pellegriniho. V Ústave má v jednom článku napísané právo vymenovať sudcu Ústavného súdu v prípade, keď parlament kandidátov nezvolí. V inom článku má zase napísané, že takých sudcov vymenuje, a nie vymenúva. A v ešte ďalšom to, že má zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Inými slovami – prezident P. Pellegrini by ho mohol sudcu Ústavného súdu na uvoľnené miesto po J. Laššákovej okamžite vymenovať. Ak tak nerobí, vie nepochybne prečo, ale bolo by fajn, keby to prezradil aj ostatným občanom.
Ústavné techtle-mechtle však tým nekončia. Zaujímavosťou je, že ak by P. Pellegrini vymenoval sudcu Ústavného súdu na uvoľnené miesto po J. Laššákovej v roku 2024, ten by bol funkcii 13 rokov. Ak tak urobí v tomto roku, bude vo funkcii 11 rokov. Presnejšie, do 30. októbra 2037. Tak hovorí Ústava. Hoci v inom článku hovorí, že funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu je 12 rokov.
A interesantné je aj ďalšie. Ústavný súd totiž nepríde o ďalšiu sudkyňu ani v prípade, ak parlament na vyhlásenie voľby R. Rašim nebude reagovať a prípadných kandidátov nezvolí. V takom prípade bude totiž J. Baricová sudkyňou ďalej, podobne ako je napríklad ďalej vo funkcii guvernéra NBS P. Kažimír, hoci mu funkčné obdobie už dávno uplynulo.
Čerešničkou v tejto súvislosti môže byť, že na voľbu kandidátov na post ústavného súdu je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov. Týka sa to však iba prvého kola volieb. Po ňom už na zvolenie kandidáta stačí súhlas najmenej 76 poslancov. Lebo tak je to v Ústave napísané.
Možno tak iba zopakovať, že na to, aby Ústavný súd mal plný počet sudcov, netreba vôľu parlamentnej väčšiny, ale stačí aj rozhodnutie prezidenta P. Pellegriniho. A že antiblokačný mechanizmus bol zavedený do Ústavy v tejto súvislosti aj preto, aby Ústavný súd mohol fungovať aj v prípade, keď nefunguje parlament.
To, že parlament ani počas viac ako dvoch rokov nedokázal zvoliť kandidátov, ktorých by poslal do prezidentského paláca na vymenovanie, je dané politickými pomermi. A neúctou k Ústave a právnemu štátu zo strany politikov. Pre mimovládne strany je objektívne ťažké nájsť osobu, ktorá by s kandidatúrou súhlasila, keď už dopredu vie, že nebude zvolená. Iba preto, lebo by ju navrhli mimovládne strany. Napokon, veď R. Raši to povedal bez okolkov – voľbu na miesto po J. Laššákovej nevyhlási, pokiaľ nebude vo vládnej koalícii dohoda. Nielen na tom, že bude kandidátov voliť, ale aj na tom, že ich zvolí. Stranícka poslušnosť vo vládnej koalícii má jednoducho navrch.
To sa však netýka iba parlamentu, ale tiež prezidenta P. Pellegriniho. V Ústave má v jednom článku napísané právo vymenovať sudcu Ústavného súdu v prípade, keď parlament kandidátov nezvolí. V inom článku má zase napísané, že takých sudcov vymenuje, a nie vymenúva. A v ešte ďalšom to, že má zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Inými slovami – prezident P. Pellegrini by ho mohol sudcu Ústavného súdu na uvoľnené miesto po J. Laššákovej okamžite vymenovať. Ak tak nerobí, vie nepochybne prečo, ale bolo by fajn, keby to prezradil aj ostatným občanom.
Ústavné techtle-mechtle však tým nekončia. Zaujímavosťou je, že ak by P. Pellegrini vymenoval sudcu Ústavného súdu na uvoľnené miesto po J. Laššákovej v roku 2024, ten by bol funkcii 13 rokov. Ak tak urobí v tomto roku, bude vo funkcii 11 rokov. Presnejšie, do 30. októbra 2037. Tak hovorí Ústava. Hoci v inom článku hovorí, že funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu je 12 rokov.
A interesantné je aj ďalšie. Ústavný súd totiž nepríde o ďalšiu sudkyňu ani v prípade, ak parlament na vyhlásenie voľby R. Rašim nebude reagovať a prípadných kandidátov nezvolí. V takom prípade bude totiž J. Baricová sudkyňou ďalej, podobne ako je napríklad ďalej vo funkcii guvernéra NBS P. Kažimír, hoci mu funkčné obdobie už dávno uplynulo.
Čerešničkou v tejto súvislosti môže byť, že na voľbu kandidátov na post ústavného súdu je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov. Týka sa to však iba prvého kola volieb. Po ňom už na zvolenie kandidáta stačí súhlas najmenej 76 poslancov. Lebo tak je to v Ústave napísané.
Možno tak iba zopakovať, že na to, aby Ústavný súd mal plný počet sudcov, netreba vôľu parlamentnej väčšiny, ale stačí aj rozhodnutie prezidenta P. Pellegriniho. A že antiblokačný mechanizmus bol zavedený do Ústavy v tejto súvislosti aj preto, aby Ústavný súd mohol fungovať aj v prípade, keď nefunguje parlament.
