Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Publicistika

Komentár J. Hrabka: O dôvere

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Prečítajte si komentár J. Hrabka.

Stalo sa už tradíciou, že keď si politici nevedia rady, zriadia komisiu, aby to aspoň navonok vyzeralo, že majú veci pod kontrolou. A nielen vraví, ale v praxi to aj funguje - otázkou je vždy iba to, ako a dokedy.

Súčasné dianie na politickej scéne nie je výnimkou. Je skôr vysvedčením vládnej koalície, ktorá vznikla už pred rokom a pol a dodnes si nevie veľmi poradiť so základnými politickými záležitosťami. Isto, od poruchy v systéme, ktorou súčasná koalícia je, možno ťažko očakávať systémové kroky, hoci sa také niečo už v minulosti podarilo aj vydarilo.

Výsledkom rokovania bezpečnostnej rady, ktorú zvolal premiér E. Heger po verejnej výzve P. Pellegriniho, je práve zriadenie komisie. „Na obnovu dôvery v právny štát,“ vyhlásil premiér E. Heger a dodal, že „z orgánov činných v trestnom konaní musíme vypudiť mafiu“. A ešte aj to, že na tejto iniciatíve je dohoda a zhoda v celej vládnej koalícii. A že komisia začne pracovať tu a teraz, teda hneď od budúceho týždňa.

Do 24 hodín od jeho vyhlásenia to bolo naopak - aspoň čo sa týka dohody a zhody celej vládnej koalície, keďže B. Kollár vyhlásil, že Sme rodina sa nebude na práci komisie zúčastňovať. A dôvera k tomu, že vládna koalícia sa naozaj na niečom konečne dohodla a zhodla, bola okamžite fuč.

Faktom pritom je, že bezpečnostná rada má už dávno zriadený vlastný výbor pre koordináciu spravodajských zložiek. Ide o „stály pracovný orgán bezpečnostnej rady pre koordináciu plánovania opatrení zameraných na zabezpečenie činnosti štátnych orgánov a špeciálnych (spravodajských) služieb,“ pričom výbor má aj kompetenciu vypracovávať odborné stanoviská. Na druhej strane treba podotknúť, že rokovanie na Úrade vlády bolo omnoho vhodnejšie ako to nedávne v suteréne tajnej služby, ktorého sa zúčastnila aj prezidentka Z. Čaputová a ktorého výsledky možno dnes pozorovať v priamom prenose.

To, čo sa aktuálne na Slovensku deje, sa ešte nedialo a to sa udialo od novembra 89 vskutku veľa a rôznych udalostí. Akurát, že to nemá nič spoločného s právnym štátom, ktorý - mimochodom - musí najskôr byť, aby sa mohla dôvera k nemu obnoviť. Nehovoriac o tom, že taká komisia, ktorá by dokázala obnoviť dôveru v právny štát síce môže existovať, ale v praxi nemôže dosiahnuť nič.

Vedel to už Platón, ktorý ponúkol stále platnú poučku: „Kde je právo subjektom nejakej inej autority a nemá autoritu samo osebe, kolaps štátu už nie je veľmi ďaleko. Ak je ale právo majstrom vlády a vláda je jeho sluhom, potom je situácia sľubná a občania si vychutnajú všetky požehnania bohov.“ Povedané jednou a známejšou vetou - vládnuť má zákon, nie ľudia.

Súčasné dianie je naozaj vážne a dá sa dokonca povedať, že je zápasom o budúci charakter krajiny. Toto nie je poviedka o hýbajúcich sa škatuliach, ale o zemetrasenie, po ktorom by nemal zostať kameň na kameni. A hoci môže vzniknúť aj päť alebo päťsto komisií, situáciu nevyriešia. Politický systém nepustí: musia to urobiť účastníci straníckych hier, inej cesty jednoducho niet.