< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: O zákaze rekreácií

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Štát zavádza opatrenia, ktoré kontrolovať nemôže - namiesto takých, ktoré kontrolovať môže, píše J. Hrabko.

Kým sa vládni politici škriepia o to, kto, s kým, prečo a začo budú vládnuť, v Zbierke zákonov bolo uverejnené uznesenie vlády o ďalšom predlžení núdzového stavu. Platiť bude od zajtra, teda od soboty 20. marca 2021. Stalo sa už pritom pravidlom, že vyhláška hlavného hygienika J. Mikasa súvisiaca s uznesením vlády opäť s vydaním mešká - vydaná nebola ešte ani v piatok na poludnie - takže v najlepšom prípade bude vydaná iba pár hodín pred jej účinnosťou.

To nie je kritika, ale fakt. Dôležité je to preto, lebo tieto vyhlášky zvyknú bývať v rozpore s príslušným uznesením vlády a pri prípadnej kontrole možno použiť to, čo je v danej chvíli pre kontrolovaného výhodnejšie: buď uznesenie vlády alebo vyhlášku.

Ako obvykle, aj tentoraz vláda prináša niekoľko zmien. Najväčšiu pozornosť vzbudila absolútna novinka, ktorou je zákaz vycestovať do zahraničia na rekreáciu. Nie do zahraničia, ale iba na rekreáciu. To znamená, že ak prípadne kontrolovaná osoba uvedie, že cestuje na rekreáciu, tak ho kontrolór na cestu nepustí. Aj keď ju už zaplatil. To je vskutku pozoruhodný postup štátu, keď z ničoho nič - teda bez predchádzajúceho včasného upozornenia nechá ľuďom zaplatiť si rekreáciu, ktorú potom náhle stopne: ak chcel niekto na rekreáciu odcestovať v sobotu, teda v rovnaký deň, ako začína uznesenie vlády o zákaze cestovať na rekreáciu platiť, má smolu: na vládu, ktorá takto postupovala a takto chce s ľuďmi zaobchádzať.

Netreba sa potom čudovať, keď od zajtra oficiálne na rekreáciu nepôjde nikto, lebo ísť ani nemôže, keďže to vláda zakázala. Odísť však môžu všetci, ktorí majú napríklad zájazd už kúpený, iba nesmú povedať, že sa idú rekreovať - ani zakúpenie zájazdu od cestovnej kancelárie totiž nemusí automaticky znamenať, že sa ide niekto rekreovať.

Môže znamenať aj to, že využil lacnejšiu ponuku ako sa dostať do destinácie, do ktorej potrebuje ísť. Dôvodov je nekonečno, možno použiť aj argument dočasného ministra zdravotníctva E. Hegera: "Duch je v tom, že chceme ochrániť každého občana, aby si nedoniesol darček zo zahraničia, ktorý môže pripraviť o životy ľudí. Ak by sme hľadali, ako to obísť, tak samozrejme, môže niekto povedať, že má v zahraničí nehnuteľnosť, v ktorej sa niečo pokazilo, tak áno z takého dôvodu môže ísť. Ale keď tam ostane dva týždne na dovolenke, štát to nemôže kontrolovať“.

Presne ako vraví pán minister: štát to nemôže kontrolovať. Škoda, že pritom aj nevysvetlil, prečo štát zavádza také opatrenia, ktoré kontrolovať nemôže - namiesto takých, ktoré kontrolovať môže - to totiž naozaj nevedno.
No. Cestovať na rekreáciu v tomto čase zrejme nebude zdravotná sestra s dvomi deťmi, aj keď by to urgentne potrebovali, ale celkom iní ľudia.

Tým ani minister nemusí naozaj radiť, ako sa oficiálne rekreácii vyhnúť a pritom sa pekne zrekreovať. Poradiť a ešte lepšie presadiť vo vláde však môže, aby už neschvaľovala také opatrenia, pri ktorých jedným dychom ľuďom radí, ako ich obísť. Aj preto, lebo v podstate tým ide príkladom ako pravidlá nerešpektovať. A to by žiadna vláda robiť nemala: skôr či neskôr totiž za to politicky zaplatí.