FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Zákon o chvíľu doputuje do rúk prezidenta P. Pellegriniho, ktorý má 15 dní na rozhodnutie, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Zákon, ktorým sa ruší Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v dnešnej podobe bol schválený. V zrýchlenom konaní, ktoré prinieslo celý rad pozoruhodných udalostí. Bez ohľadu na poradie: hneď prvou môže byť chaos pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov vládnymi stranami. Na opačnej strane možno ako pozoruhodnú hodnotiť nevídanú disciplínu poslancov mimovládnych strán. Rozprava sa totiž neskončila tým, že prišli o vstúpenie v rozprave – lebo neboli v sále vtedy, keď v nej mali byť – ale skončila sa politickým násilím, teda odhlasovaním ukončenia rozpravy vládnymi poslancami.
Zákon o chvíľu doputuje do rúk prezidenta P. Pellegriniho, ktorý má 15 dní na rozhodnutie, či ho podpíše alebo dá parlamentu pod vianočný stromček na opätovné prerokovanie. Na rovinu: možno konštatovať, že rozhodovanie hlavy štátu nebude opäť ľahké, keďže zákon súčasnú situáciu skôr zhoršuje ako zlepšuje. Pričom obsahuje aj drobné špecifiká, ako napríklad, že zákon má nadobudnúť účinnosť na Deň vzniku SR, ale nie celý, keďže jeho časť má nadobudnúť účinnosť už o dva dni skôr. Špecifík je však v zákone viacero. Špecifický je vlastne celý – počnúc jeho prípravou ministerstvom vnútra, cez schválenie vládou, ktorá k nemu pripla návrh na skrátené konanie alebo podávanie pozmeňujúcich návrhov až spôsob, akým väčšina v parlamente ukončila rozpravu a hlasovanie. Môže byť ako ukážka, ako sa zákony prijímať nemajú.
Je to takmer ako s tou povestnou kačkou – ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a kváka ako kačka, potom je to kačka. Ak je zákon zle napísaný, zle prerokovaný a zle schválený, potom nemôže byť dobrý. Zo zlého úmyslu ešte dobrý zákon naozaj nevznikol.
Navyše, Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nie je tým, kto rozhoduje o tom, či oznamovateľ dostane alebo nedostane ochranu. Omylom je tiež právomoc predsedu parlamentu vymenovať nového predsedu Úradu, čím sa zakladá značne nebezpečné riešenie aj do budúcnosti. Omylom je tvrdenie, že sa ochrana oznamovateľov sa neoslabí, ale posilní, keďže zákon ich bude chrániť slabšie ako doteraz. Čo súčasne znamená aj oslabenie verejnej kontroly s používaním verejných peňazí, vrátane korupcie.
Naopak, nie omylom, ale faktom je, že v krajine, ktorá ľuďom sťažuje nahlasovanie protispoločenskej činnosti alebo ich od nej odrádza, protispoločenská činnosť prekvitá. V prospech moci.
Zákon o chvíľu doputuje do rúk prezidenta P. Pellegriniho, ktorý má 15 dní na rozhodnutie, či ho podpíše alebo dá parlamentu pod vianočný stromček na opätovné prerokovanie. Na rovinu: možno konštatovať, že rozhodovanie hlavy štátu nebude opäť ľahké, keďže zákon súčasnú situáciu skôr zhoršuje ako zlepšuje. Pričom obsahuje aj drobné špecifiká, ako napríklad, že zákon má nadobudnúť účinnosť na Deň vzniku SR, ale nie celý, keďže jeho časť má nadobudnúť účinnosť už o dva dni skôr. Špecifík je však v zákone viacero. Špecifický je vlastne celý – počnúc jeho prípravou ministerstvom vnútra, cez schválenie vládou, ktorá k nemu pripla návrh na skrátené konanie alebo podávanie pozmeňujúcich návrhov až spôsob, akým väčšina v parlamente ukončila rozpravu a hlasovanie. Môže byť ako ukážka, ako sa zákony prijímať nemajú.
Je to takmer ako s tou povestnou kačkou – ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a kváka ako kačka, potom je to kačka. Ak je zákon zle napísaný, zle prerokovaný a zle schválený, potom nemôže byť dobrý. Zo zlého úmyslu ešte dobrý zákon naozaj nevznikol.
Navyše, Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nie je tým, kto rozhoduje o tom, či oznamovateľ dostane alebo nedostane ochranu. Omylom je tiež právomoc predsedu parlamentu vymenovať nového predsedu Úradu, čím sa zakladá značne nebezpečné riešenie aj do budúcnosti. Omylom je tvrdenie, že sa ochrana oznamovateľov sa neoslabí, ale posilní, keďže zákon ich bude chrániť slabšie ako doteraz. Čo súčasne znamená aj oslabenie verejnej kontroly s používaním verejných peňazí, vrátane korupcie.
Naopak, nie omylom, ale faktom je, že v krajine, ktorá ľuďom sťažuje nahlasovanie protispoločenskej činnosti alebo ich od nej odrádza, protispoločenská činnosť prekvitá. V prospech moci.
