Čím bližšie je zverejnenie komplexnej dohody medzi USA a EÚ o clách, tým viac pribúda názorov o jej nevýhodnosti pre Úniu. A najmä kritiky na eurokomisára M. Šefčoviča, ktorý ju vyjednával a vyjednal.

Hneď v úvode však možno konštatovať, že akákoľvek dohoda je lepšia, ako žiadna. Navyše je rozdiel medzi tým, ako dohoda znie a ako sa bude plniť. Aj odborníci na oboch stranách Atlantiku ju môžu aj kritizujú ako chcú, ale pokiaľ vnímajú iba ekonomické súvislosti jej (ne)výhodnosti a nevnímajú politické súvislosti, sú pri všetkej úcte – ľudovo povedané – vedľa ako tá jedľa. Politika, a nie odborníci majú aj v tomto príbehu jednoducho navrch. A tak to má aj z rôznych dôvodov byť. Napokon, pozná to každý: stretnú sa dvaja právnici....

Uvedené nie je žiadnym spochybňovaním odborníkov – sú potrební aj dôležití, veď rozumní politici sa ich pred rozhodnutím pýtajú na názor – skrátene povedané, výhody aj nevýhody rôznych možností riešenia daného problému. Ak nie, potom sa príbeh skončí ako s objednaním vakcín Sputnik u pána Kirilla.

Totiž, nikto nevie lepšie ako M. Šefčovič čo bolo a nebolo možné dosiahnuť. Navyše, nie on bol ten, ktorý prijal na konci dňa politické rozhodnutie o podpísaní dohody. Bol „iba“ ten, ktorého v tejto súvislosti bolo prácou zladiť záujmy 27 krajín, ktoré Úniu tvoria a dohodnúť sa najskôr s nimi. Nájsť kompromis. A o tom, že každá z nich mala a má iné záujmy, netreba vôbec pochybovať. Jasné, je ľahké tvrdiť, že vyrokovať s administratívou D. Trumpa mohol aj viac, rovnako to však platí aj pre tvrdenie, že mohol vyrokovať aj menej.

Kto však nevidí politické súvislosti spojené s dohodou o clách, nič nevidí. Pričom medzi politické súvislosti treba rátať aj alebo najmä súvislosti bezpečnostné. A v nich momentálne drží USA všetky esá, na rozdiel od EÚ, ktorá nemá k dispozícii ani jedno. Aj preto, lebo sa nevie, nechce alebo nedokáže dohodnúť ani na tom, ktoré by chcelo. Pričom platí, že pokiaľ nie je zaručená bezpečnosť, zaručené nie je nič. Mimochodom, ani aktuálna dohoda o clách neznamená, že bude trvať na veky vekov, v budúcnosti ju bude možné meniť aj zmeniť. Stačí si pripomenúť čísla na tabuľke o recipročných clách, ktorú verejne ukazoval D. Trump začiatkom apríla tohto roka alebo jeho rétoriku pred uzatvorením dohody. Kvalitu aj slabiny uzatvorenej dohody pritom ukáže iba čas.

Situácia na Slovensku pri hodnotení uvedenej dohody tak silno pripomína výrok Napoleona Bonaparteho: „Na svete sú dve najľahšie veci: vychovávať susedove deti a vyhrať bitku, ktorá už skončila.“