Voľby do dolnej komory českého parlamentu sa síce skončili, ale priniesli celý rad poznatkov, ktoré sa týkajú aj volieb slovenských. Medzi nimi aj rozhodnutie tamojšieho Ústavného súdu, ktorý sa týka volebných koalícií. Priznaných, teda takých, ktoré potrebujú na vstup do parlamentu vyššie percentuálne kvórum, ako aj nepriznaných, teda takých, ktoré kandidujú v rámci jednej strany, a preto im na vstup do parlamentu stačí kvórum nižšie.
Český ústavný súd rozhodol nielen veľmi jednoducho a logicky, ale tiež veľmi rýchlo – v priebehu pár dní od podania. Samozrejme, aj v súlade s právnymi predpismi, čo však v jeho prípade netreba ani pripomínať. Na rozdiel od slovenského Ústavného súdu, ktorý dokáže nájsť v Ústave aj to, čo v nej napísané nie je a naopak – nedokáže prečítať to, čo v nej napísané je.
Rozhodnutie českého Ústavného súdu v danej veci má zhruba 20 strán, ale možno ho zhrnúť do jednej vety – je vo výlučnej právomoci politických strán, či sa rozhodnú ísť do koalície alebo nie.
Platí pritom, že rozhodovať o tom, či ide o koalíciu alebo nie, nemôže ani súd a ani nikto iný. Je teda vo výlučnej právomoci politických strán aj to, v akej forme kandidujú – či ako koalícia s potrebou vyššieho kvóra alebo ako tzv. tichá, nepriznaná koalícia. Obe formy koalície majú totiž po vstupe do parlamentu aj rozdielne postavenie a možnosti. Nielen čo sa týka práce v parlamente – napr. založenia, fungovania a právomocí poslaneckého klubu – ale tiež z hľadiska financií. Kým peniaze pre priznanú koalíciu sa v jej rámci rozdeľujú, pri tichých koalíciách ich dostáva iba kandidujúca strana a vzťahy v jej rámci sú irelevantné. Opäť inak, strana, ktorá kandiduje v rámci nepriznanej koalície sa nemôže ani len na lampárni domáhať peňazí za volebný výsledok, vrátane peňazí za mandát, podľa toho, koľko kandidátov sa stalo poslancami. Teda môže, ale nebude úspešná. Na rozdiel od priznanej koalície.
Odlišností medzi oboma druhmi koalícií je viac, ale nateraz azda postačia uvedené. Samozrejme, uvedené platí iba a len za platného právneho stavu. Ak sa zmení, bude situácia iná. To, čo sa zmeniť v demokracii nesmie, je pravidlo, podľa ktorého musí byť umožnená a chránená slobodná súťaž politických strán a hnutí.