Zlúčená, nočná a predčasne ukončená rozprava k vysloveniu nedôvery vláde – a viacerým členom vlády osobitne – opätovne poukázala na spôsoby práce vládnej koalície. Jej vnímanie demokratických pravidiel a princípov. Najmä vo vzťahu ústavnej povinnosti parlamentu a teda kontrolnej činnosti voči vláde. Inými slovami, nejde o politický spor medzi vládnymi a mimovládnymi poslancami, ale o systematické oslabovanie mechanizmu, ktorý má zabraňovať koncentrácii moci a zneužívaniu vládnej väčšiny.

Možno konštatovať, že celú situáciu privodila parlamentná väčšina, hoci za pomoci menšiny. Bola to väčšina, ktorá presúvala návrhy na vyslovenie nedôvery zo schôdze na schôdzu a menšina sa tomu nebránila. Bola to väčšina, ktorá presadila silou zlúčenie návrhov, nočné rokovanie a tiež predčasné ukončenie rozpravy. Vystúpiť v nej mali totiž ešte desiatky poslancov. Ale bola to menšina, ktorá nedokázala využiť elimináciu sily väčšiny vtedy, keď mohla. Presnejšie, nemožnosť väčšiny skrátiť vystúpenia pri záverečných rečiach. Alebo ju využiť nechcela.

Opäť inak - menšina sa zase dobrovoľne vzdala väčšine. Taká je alternatíva voči súčasnej moci. A nie, nesedí, že sa chcela spolupodieľať na tom, aby koalícia mohla začať schvaľovať „zákony pre ľudí“. Ako to tvrdili jej viacerí predstavitelia, vrátane predsedu parlamentu R. Rašiho. Nasledujúcim bodom, ktorý bude pokračovať aj zajtra, je totiž Informácia o výsledkoch vládneho auditu. Nič pre ľudí, ale veľa pre politikov, keďže sa týka hlavne rodiny predsedu PS M. Šimečku. Nie jeho osobne, lebo nie je nijako zodpovedný za konanie svojej mamy. To treba povedať jedným dychom, lebo aj napriek tomu to bude debata najmä o ňom. Na to sa dá aj vsadiť.

Samozrejme, pri debate o audite žiadne nočné rokovanie ani predčasné ukončenie vystúpenia vládnych poslancov nehrozí. Ani ďalšie procedurálne triky. Iba schvaľovanie „zákonov pre ľudí“ vládna koalícia opäť odkladá. Jedno sú slová, iné skutky.