< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Padla vláda I. Matoviča

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Prečítajte si komentár J. Hrabka.

Premiér I. Matovič a jeho vláda končia vo funkcii podobne ako po celý rok vládli - so zmätkom pri podávaní demisie. Aj po nej totiž zostáva viacero otázok, čo bolo jedným z hlavných charakteristických znakov vlády I. Matoviča najmä v súvislosti so schvaľovaním núdzového stavu. Hlavná otázka, či bude alebo nebude ďalej premiérom, je však zodpovedaná - nebude.

Vláda dokázala urobiť detektívku aj z takejto jednoduchej vety v ústave: „Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda.“ Každému - okrem vlády - je z nej zrejmé, že ak odchádza z funkcie premiér, spolu s ním odchádzajú z funkcií aj všetci členovia vlády, hoci sa im to nemusí páčiť. Je to samozrejmé, nespochybniteľné, jasné a zrozumiteľné, ľudovo povedané - rozumie sa to „samosebou“. Tak, ako sa členmi vlády stali - na návrh premiéra - tak nimi prestanú aj byť, keď sa premiér rozhodne z funkcie odísť a podá demisiu. Alebo keď ich navrhne hlave štátu odvolať z funkcie. Toto naozaj nie je prípad, kedy sa možno sporiť o význame výrazov „vymenuje“ a „vymenúva“ či „odvolá“ a „odvoláva,“ čo boli doteraz azda najväčšie, najdlhšie alebo najhlučnejšie trvajúce spory ohľadom ústavného textu. Zhrnuté a podčiarknuté - ak podá demisiu premiér, jeho vláda ju už nemusí podávať nemusí, ale na základe ústavy odchádza do minulosti automaticky spolu s ním.

Ako obvykle, aj tento ústavný krok má však rozmer nielen ústavný, ale tiež politický. A hlavne osobný. V tejto súvislosti totiž existuje naozaj rozdiel medzi tým, či podá demisiu premiér alebo či ju podá vláda, aj keď na ich spoločnom odchode od moci sa pritom nič nezmení. Ide takpovediac o symbolickú záležitosť. Inými slovami, ide o politickú povesť a o to, ako sa kto zapíše do dejín. Respektíve, ako sa o tom bude písať povedzme o sto rokov.

Napríklad, dnes nikto nehovorí, že v roku 2018 padol R. Fico, ale to, že padla jeho vláda R. Fica. Lebo podala demisiu. A podľa dostupných materiálov je to naozaj tak. Mimochodom, v tejto súvislosti sa tiež hovorí, že demisiu podal ešte predtým vtedajší minister vnútra R. Kaliňák, lenže faktom je, že síce o jej podaní pár týždňov hovoril, ale nikdy tak neurobil. A z funkcie odišiel rovnako ako jeho vtedajší kolegovia až po demisii celej vlády.

Z ústavného hľadiska je to vskutku jedno, či podal demisiu premiér alebo vláda, ale z politického a osobného to jedno nemusí byť - je predsa len rozdiel akým spôsobom bola vláda povalená. Podobne, ako je rozdiel medzitým, či vláda odíde dobrovoľne alebo o jej nedobrovoľnom odchode rozhodne parlament, hoci do minulosti odíde tak či onak. Ak vláda podá demisiu, na vine sú politické okolnosti, ale ak ju odvolá parlament, je to hanba a ide o jej politické zlyhanie. A podobne je to aj s demisiu premiéra - ak ju podá sám, ide o jeho zlyhanie, ak ju podá vláda, osobné zlyhanie premiéra tým zakrýva: ide už o rozhodnutie kolektívne, nie osobné. Hoci vecne sa nič ani v prvom ani v druhom prípade nemení.

Je typické pre osobu I. Matoviča a spôsoby jeho vládnutia, že to, koho demisiu hlave štátu podal - či svoju alebo vlády - vie zatiaľ iba on a prezidentská kancelária. Nespochybniteľné a hlavné však nateraz je, že z funkcie premiéra tak či onak spolu s jeho vládou odchádza. A že presný čas ich odchodu do minulosti určuje hlava štátu.