Poslanec za KDH J. Hajko včera oznámil, že sa budúci týždeň vzdá mandátu poslanca. Keďže nejde o žiadneho politického vetroplacha, možno to považovať za vybavené. Teda, že sa funkcie naozaj vzdá a na poslednú chvíľu si to nerozmyslí. Ako napríklad I. Matovič alebo M. Lajčák.

Zatiaľ stále poslanec J. Hajko hovorí, že sa mu nepodarilo v KDH presadiť jeho vízie. Hnutie sa podľa neho uberá inou cestou, pričom sa mu nepáči aj nečitateľnosť KDH v mnohých oblastiach. Dôvody, ktoré ho k vzdaniu sa mandátu poslanca viedli, však nie sú podstatné. Podstatný je spôsob, ako odchádza.

Vzdanie sa mandátu J. Hajkom je totiž spôsobom ojedinelým. Naopak, existuje nespočetne veľa príkladov, kedy poslanci uvádzali podobné dôvody, ale mandátu sa nevzdali. Nemuseli, nikto a nič im to neprikazuje. Ani prikázať nemôže a nesmie. Podľa Ústavy poslanci „mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“ Tak je to dobre aj správne. Hoci politická prax je iná.

To, čo už dobre ani správne nie je, je presúvanie poslancov z jedného poslaneckého klubu do druhého. Prezliekanie kabátov. V prípadoch, keď buď nesúhlasia s politikou strany, na kandidátke ktorej boli zvolení do parlamentu. Alebo ak zacítia možnosť zvýšiť vlastné šance v ďalších voľbách v náručí inej strany. Napriek tomu, že zákon zreteľne stanovuje: „Poslanci sa môžu združovať v poslaneckých kluboch a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady.“

Inými slovami, poslanci môžu z poslaneckého klubu vystúpiť, ale nie prestúpiť do iného. Politika nie je šport, ale remeslo. Nerešpektovanie zákona má – či už zo strany poslancov, predsedov klubov alebo predsedu parlamentu – prirodzene, následok. Takéto prestupy totiž nielen deformujú politiku jednotlivých strán, ale najmä parlament ako celok. Je to vidno.

Aj poslanec J. Hajko mohol tak ako mnohí pred ním spôsobom zákon-nezákon prestúpiť do iného poslaneckého klubu. Napríklad ako poslankyňa M. Bajo Holečková, ktorá dnes robí kariéru v SaS, hoci kandidovala za KDH. Alebo sa mohol J. Hajko – taktiež rovnako ako mnohí pred ním – stať nezaradeným poslancom. Ďalej si užívať plat, výsady a pôžitky poslanca. Rozhodol sa však vzdať mandátu a to ho ctí. Ľudovo povedané, dal to na pána. Nie na žetón. A to sa naozaj nevidí často, ale menej ako zriedka.