Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 18. jún 2024Meniny má Meniny má Vratislav
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Po atentáte

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Slovensko sa ocitlo opäť v zlomovej dejinnej situácii, aká sa vyskytne raz za desaťročia, píše J. Hrabko.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Po atentáte na premiéra R. Fica už uzrel svetlo sveta aj prvý oficiálny politický dokument, ktorý ho odsudzuje. Uznesenie parlamentu.

Je tomu tak aj preto, lebo prezidentka Z. Čaputová sa rozhodla zrušiť stretnutie s lídrami parlamentných politických strán, ktoré naplánovala spolu so zvoleným prezidentom P. Pellegrinim. Z nepochopiteľných dôvodov – vecných aj politických. Potvrdili sa tak rôzne indície, ktoré zrušeniu naplánovaného stretnutia predchádzali.

Spomedzi vecných dôvodov možno napríklad spomenúť, že cieľom spoločného stretnutia malo byť upokojenie napätej atmosféry v spoločnosti a „jednoznačne odmietnuť akékoľvek násilie“. Nestalo sa. Spomedzi politických dôvodov možno spomenúť napríklad to, že prezidentka Z. Čaputová sa rozhodla vyhovieť stranám, ktoré jej pozvanie odmietli a ignorovali a ignorovať strany, ktoré jej pozvanie prijali. Stalo sa. Faktom zostáva, že ešte stále má čas vystúpiť v parlamente, ale aj ten sa jej rýchlo kráti a zdá sa, že ho nevyužije skôr preto, lebo ho využiť nechce, a nie preto, lebo by ho využiť nemohla. Na definitívnu odpoveď z prezidentského paláca na známu otázku – kedy ak nie teraz a kto ak nie hlava štátu? – však treba ešte počkať.

Azda netreba pripomínať alebo zdôrazňovať, že Slovensko sa ocitlo opäť v zlomovej dejinnej situácii, aká sa vyskytne raz za desaťročia. A že reakcie na takéto situácie predurčujú okrem iného aj jej budúcnosť. Prezidenti Z. Čaputová a P. Pellegrini urobili správne, že atentát na premiéra R. Fica odsúdili a ich spoločné stretnutie bolo naozaj názornou ukážkou spolupráce dvoch politicky rozdielnych táborov, keďže je všeobecne známe, ktoré strany podporili ich zvolenie do funkcie. Ústup od naplánovaného stretnutia, navyše na základe „medializovaných vyjadrení niektorých lídrov,“ už pozitívny nebol, lebo iní lídri – a bolo ich viac – zase medializovali, že sa stretnutia zúčastniť chcú. Navyše, v takejto situácii nie je dôležitý počet tých, ktorí by „jednoznačne odmietli akékoľvek násilie,“ ale to, že by tak urobili spoločne a na najvyššej možnej úrovni. V zmysle – tu stojíme a nemôžeme inak.

To, čo neurobil prezidentský palác, sa snažil urobiť parlament. Schválil uznesenie, v ktorom odsúdil atentát na premiéra R. Fica a všeličo iné. Nie je však dôležité čo, pretože uznesenie, ktoré parlament schválil, je určené iba pre parlament. A to aj napriek tomu, že okrem politických subjektov, vyzýva aj „médiá a mimovládny sektor,“ aby niečo konali a iné nekonali. Inými slovami, toto rozhodne nie je posolstvo Slovensku a svetu, ale vnútorný dokument parlamentu a pre parlament. Je totiž rozdiel medzi uznesením parlamentu a vyhlásením parlamentu, ktoré je schválené uznesením.

A keďže vláda, ktorá od atentátu na svojho premiéra R. Fica rokovala už dva razy, ale taktiež neschválila k atentátu žiadne vyhlásenie, možno uzavrieť, že nastala vskutku tristná situácia. A najmä, že to naozaj neveští veľa dobrého.