< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Po referende, ktoré nebolo

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Bezmála 600 tisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, obnažilo politikov a ich strany, píše J. Hrabko.

Pred pár storočiami platilo, že „parlament môže všetko, okrem premeny muža na ženu a ženy na muža“. Dnes to už neplatí, premeny pohlavia sú umožnené a zostáva tak platiť, že ústavodarca môže všetko.

Po rozhodnutí ústavného súdu, ktorý svojvoľne doplnil ústavu - „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet“ - o zákaz referenda o predčasných voľbách, sa vyrojilo viacero nápadov ako jeho rozhodnutie buď prelomiť alebo ho - naopak - podporiť.

Predseda Sme rodina B. Kollár v prvej reakcii napríklad vyhlásil, že návrh na novelu ústavy, ktorá by referendum o predčasných voľbách umožnila - v zmysle rozhodnutia ústavného súdu - predloží na najbližšiu schôdzu parlamentu, ktorá sa začína v piatok. Po námietkach zo strany odporcov takéhoto referenda ustúpil a necháva uvedené referendum ľudovo povedané „vyhniť“. Iných tém je predsa viac ako dosť, tou najväčšou je zrejme septembrová návšteva pápeža.

Námietky odporcov referenda z radov poslancov sa týkali najmä troch vecí - po prvé, že program piatkovej schôdze, ktorá bola zvolaná na žiadosť skupiny poslancov nie je možné doplniť. Po druhé, že neexistuje dôvod na skrátené legislatívne konanie. A po tretie, že s návrhom je potrebné počkať pol roka, keďže predchádzajúci návrh poslanca T. Tarabu, v ktorom sa ocitol aj výraz „referenda“ nebol schválený. Ako argument ani jeden z uvedených dôvodov však neobstojí. Obstojí to iba ako nástroj straníckej propagandy a neochoty politických strán rešpektovať vôľu ľudu, ktorá vychádza z ich obavy, že by sa hlasovania o predčasných voľbách zúčastnila nadpolovičná väčšina voličov. Napriek tomu, že sa tak doteraz nikdy nestalo.

To, že program schôdze nie je možné doplniť, neznamená, že predseda parlamentu B. Kollár stratil právomoc zvolať inú schôdzu parlamentu. Môže tak urobiť kedykoľvek, nepotrebuje na to od nikoho povolenie a keď tak neurobí, je to iba preto, lebo to urobiť nechce.

To, že neexistuje dôvod na skrátené legislatívne konanie k návrhu na novelu ústavy, nesedí už len z toho dôvodu, že poslanci doteraz takí útlocitní a právo rešpektujúci neboli. Z desiatok doterajších návrhov na zrýchlené konanie, ktoré schvaľovali ako na bežiacom páse, možno na prstoch rúk spočítať také, ktoré by neboli v rozpore so zákonom.

To, že poslanec T. Taraba predložil na júnovej schôdzi návrh na novelu čl. 81 ústavy, ktorý upravoval zánik mandátu poslanca, neznamená, že sa možno na neho vyhovárať. Návrh, ktorý by zaviedol možnosť referenda o predčasných voľbách do ústavy, je zjavne iný a týkať sa má tiež iných ústavných článkov.

Taký návrh podal Smer-SD a týka sa článkov 92 a 98 ústavy. Návrh nie je veľmi dobrý, ba dokonca vzbudzuje podozrenie, že ani Smeru-SD sa do novely ústavy veľmi nechce ísť, ale iný k dispozícii zatiaľ nie je a poslanci s ním môžu v parlamente ďalej a ľubovoľne pracovať.

Dôležité je, že žiadne argumenty, ktoré by mohli podporiť protiústavnosť a protizákonnosť postupu parlamentu, ak by sa rozhodol novelizovať ústavu v tomto zmysle, jednoducho neexistujú. Ústavodarca môže všetko - výnimkou je vymeniť ľud - ktorý má navrch, keďže ten vymeniť ústavodarcu môže. A čo sa týka postupu parlamentu, ústavný súd povedal: „Ak počas záverečného hlasovania dôjde k schváleniu návrhu zákona napriek pretrvávajúcim procedurálnym pochybeniam v predošlých štádiách zákonodarného procesu, treba vychádzať z toho, že zákon bol riadne schválený. Záverečným hlasovaním poslancov podľa názoru ústavného súdu môže dôjsť ku konvalidácii takýchto procesných chýb, ak sa v spojitosti s týmto hlasovaním nevyskytnú už ďalšie chybné postupy, napríklad opakované hlasovanie, napriek tomu, že predošlé hlasovanie bolo v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a opakovanie by malo len odstrániť zjavný omyl alebo vecnú chybu v zákone a podobne. Takýto názor zodpovedá podľa názoru ústavného súdu nielen suverénnemu postaveniu národnej rady, ale aj princípom právneho štátu vyjadreným v čl. 1 ods. 1 ústavy.“ A parlament dodnes podľa tohto rozhodnutia aj postupuje. Príkladov je viac ako dosť.

Bezmála 600 tisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, obnažilo politikov a ich strany. Ak by totiž naozaj chceli, referendum o predčasných voľbách by čím skôr aj schválili. Nik a nič im v tom totiž nebráni.