Prezident ani parlament nekonajú, hoci by konať mali. Ústavnému súdu chýba už viac ako dva roky sudca a to by mal byť neprijateľný stav. Pre každého. Nielen pre predsedu súdu. Ten už vystúpil aj v parlamente s apelom na poslancov, aby kandidátov zvolili a prezident tak mohol jedného z nich do funkcie sudcu vymenovať. Ľudovo povedané – akoby hrach o stenu hádzal.

K situácii sa včera pre TASR vyjadril opäť predseda parlamentu R. Raši. Najskôr odmietol vyjadrenie o politickom obchode a neskôr ho potvrdil. „Hľadať dohodu pri výbere a následnej voľbe dvoch kandidátov na miesto po sudkyni Jane Baricovej, kde je na zvolenie potrebných až 90 hlasov poslancov, nie je obchodovanie, ale prejav zodpovednosti v rámci koalície,“ vyhlásil. Čiže vtedy, keď to tri strany vládnej koalície zobchodujú. Zodpovedne.

R. Raši však zabudol povedať, že potrebných 90 hlasov na zvolenie kandidátov sa týka iba prvého kola volieb. V tých ostatných už na zvolenie stačí 76 poslancov, ktoré má vládna koalícia k dispozícii. Lebo tak je to v Ústave zapísané. Nezabudol však povedať: „Je pokrytecké obviňovať koalíciu z nečinnosti, keď ani nikto z opozície nenavrhol vlastných kandidátov.“ Lenže to pokrytecké vôbec nie je. Pre mimovládne strany je objektívne ťažké nájsť osobu, ktorá by s kandidatúrou súhlasila, keď už dopredu vie, že nebude zvolená. Iba preto, lebo by ju navrhli mimovládne strany.

O náhradu za sudkyňu J. Baricovú však nateraz nejde. Vo funkcii totiž môže zostať aj po uplynutí mandátu. Ak bude chcieť. Podobne ako vo funkcii zostáva guvernér NBS P. Kažimír. Ide o miesto uvoľnené miesto po sudkyni J. Laššákovej, ktorá sa vzdala funkcie už v septembri 2023. V tejto súvislosti R. Raši rovnako oznámil, že „novú voľbu vyhlásim vtedy, keď bude v koalícii jasná dohoda na kandidátoch“. Čím politický obchod v rámci koalície iba potvrdil.

Hoci faktom zostáva, že v prípade J. Laššákovej nie je potrebný. Právomoc konať má v jej prípade prezident P. Pellegrini. V Ústave má v jednom článku napísané právo vymenovať sudcu Ústavného súdu v prípade, keď parlament v istom čase – ktorý už dávno uplynul – kandidátov nezvolí. A v druhom, že má zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.

Inými slovami – prezident P. Pellegrini by mohol sudcu Ústavného súdu na uvoľnené miesto po J. Laššákovej vymenovať. Ihneď. Ak by chcel. Ak tak nerobí, vie zrejme prečo, ale bolo by fajn, keby to prezradil aj ostatným občanom. Aj preto, lebo je nepochybné, že ak by nezložil sľub – „Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony“ – prezidentom by sa nestal. Vhodné by bolo zrejme tiež pripomenúť aj ústavný príkaz o spolupráci všetkých štátnych orgánov, ale ten už dávno nikto v krajine nerešpektuje.

Možno tak iba zopakovať, že ústavná poistka – antiblokačný mechanizmus – bola zavedená do Ústavy preto, aby Ústavný súd mohol fungovať aj v prípade, keď nefunguje parlament. Ústavodarca však akosi nepočítal s tým, že fungovať nebude ani prezident. Že poistka sa môže aj vybiť. Stalo sa.