< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Po schôdzi

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Posledný zo série komentárov Juraja Hrabka venovaných mimoriadnej schôdzi parlamentu.

Posledná schôdza v tomto volebnom období sa skončila. V plnej nahote ukázala nielen komu o čo ide, ale aj kto je čo zač.

Možno konštatovať, že taký zmätok, chaos a tekutá väčšina v parlamente v takom krátkom časovom období tu ešte neboli a to sa v ňom diali už onakvejšie veci – napríklad dovezenie vládneho poslanca z nemocnice na hlasovanie.

Najskôr k vláde – tá rokovala počas dvoch týždňov tri razy o tých istých veciach, z toho raz per rolam. To, čo na jednom rokovaní schválila, dva razy zmenila, čo nesvedčí vôbec o jej kompetentnosti, ale o potknutí sa na rýchlom a zrýchlenom konaní.

Parlament z chaotickej situácie nevyšiel lepšie – najskôr si schválil program schôdze so 7. bodmi, aby na jej konci zostali 4 body visieť vo vzduchu. Ani schválené ani neschválené – parlament jednoducho nebol uznášaniaschopný.

Za pomoci tekutej väčšiny poslancov tak poriešil iba dve veci: neudelil hlave štátu súhlas na ratifikáciu tzv. Istanbulského dohovoru a schválil 13. dôchodok. Ak parlament nedá súhlas na ratifikáciu, hlava štátu nemá čo ratifikovať, takže je to jednoduché. A vymaľované. Čo sa týka dôchodku, všetky strany, aj tie, ktoré za neho nehlasovali, unisono tvrdia, že ho nechcú zrušiť. Takže prezidentka Z. Čaputová nemá žiadny dôvod im nevyhovieť a zákon vetovať. Politická hanba by tak totiž padla iba na jej hlavu, nikoho iného.

Samozrejme, to, že strany nechcú 13. dôchodok rušiť, by nemalo automaticky znamenať, že s ním nemôžu hýbať alebo nastavené podmienky upraviť – napríklad tak, aby sa netýkal dôchodcov s dôchodkom 1111 eur a viac. To je však už v rukách budúcej vládnej koalície.

Isto, hanebne sa parlament ukázal pri (ne)schvaľovaní zvýšenia prídavku na dieťa. Pretože niekoho opäť napadlo, že po jeho schválení by sa to týkalo všetkých detí, nielen „našich.“ A na nájdenie východiska po slovensky – aby koza zostala celá aj vlk sýty – už nebol čas a teda ani dohoda.

Faktom je, že schôdza neprekonala predvolebný rekord, ktorý tak stále drží rokovanie parlamentu iba dva dni pred hlasovaním voličov z roku 2010. Strany a poslanci však prekonali iné medze a to najmä základnej slušnosti. Prirodzene, pre niektorých voličov mohlo byť ich správanie sympatické, pre iných hanebné. To, ktorých je viac, bude vidno hneď po oznámení výsledkov volieb. Po nich bude totiž opäť platiť staré, dávne, pravdivé a nezvratné: akých sme si zvolili, takých budeme aj mať.