Európa si včera pripomenula štyri roky od vojenského prepadnutia Ukrajiny jeho susedom Ruskom. Slovensko nezostalo bokom. K invázii sa vyjadrovali politici z toho, onoho aj hentamtoho tábora. Keďže však politici prichádzajú a odchádzajú, dôležitejšie sú vyjadrenia predstaviteľov inštitúcií a úradov. Prezidenta, predsedu parlamentu a premiéra. A ich skutky.

Prezident P. Pellegrini uviedol, že „je najvyšší čas ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickými rokovaniami, ktoré povedú k nastoleniu spravodlivého trvalého a udržateľného mieru“. Predseda parlamentu R. Raši vyhlásil, že „cena vojny je na Ukrajine vysoká a hľadanie mierového riešenia vyžaduje trpezlivosť a zodpovednosť všetkých zúčastnených strán“. Premiér R. Fico nepovedal k štvrtému výročiu vojny na Ukrajine nič, ale to azda iba preto, lebo krátko predtým – v pondelok – povedal až veľa: „Oddnes platí, že keď sa ukrajinská strana obráti na Slovensko s požiadavkou o výpomoc pri stabilizácii ukrajinskej energetickej siete, takúto pomoc nedostane.“

Znie to hroznejšie ako to v skutočnosti je, ale beztak je takéto vyhlásenie nezrozumiteľné a nerozumné. Vecne aj politicky. Aj z pohľadu všetkých štyroch svetových strán. Vrátane toho, že premiér R. Fico považuje odmietnutie prípadnej žiadosti Ukrajiny o pomoc za recipročné opatrenie. Z Ukrajiny totiž už zopár týždňov netečie na Slovensko ruská ropa, pričom Ukrajina hovorí, že ropovod poškodilo Rusko. A opravy sú nebezpečné, keďže Rusko útočí ďalej. Na rozdiel od Slovenska, ktoré hovorí, že útok ropovod nepoškodil tak vážne, aby dodávky ruskej ropy už nemohli pokračovať. A vidí za tým iné ako hovorí Ukrajina.

Nech už sú dôvody oboch strán také alebo onaké, toto už nie je obyčajná slovná prestrelka, ale konkrétne kroky vedúce k možnému vážnejšiemu narušeniu susedských vzťahov. S možnými ďalekosiahlymi následkami, nebezpečnejšími viac pre samostatné Slovensko ako pre Ukrajinu, ktorá má a bude mať podporu silnú európskych krajín. Vzhľadom na ich doterajší postoj o tom netreba pochybovať. Pozmeniť to môže občianska spoločnosť, ktorá v podpore Ukrajiny neustáva a neustala ani po štyroch rokoch od invázie Ruska.

Po desiatkach rokoch mieru v Európe zúri štyri roky na Ukrajine vojna. Vinník je všeobecne známy – ruský prezident Vladimír Putin, na ktorého vydal zatykač Medzinárodný trestný súd. Otázku, či je to už štyri roky alebo až štyri roky, prebíja iná: ako je to vôbec možné?

Odpoveď je naporúdzi. Svetový poriadok sa zmenil na svetový neporiadok. A v ňom už naozaj nikto a nič negarantuje. Dôležitejšie je ale iné poznanie – odhaľuje sa totiž kto je kto, za koho kope a o čo mu ide.