Vydanie trestného rozkazu aktuálnemu guvernérovi NBS zasiahlo nielen do života tých, ktorých sa týka, ale tiež do volebnej kampane.

Je to pochopiteľné, hoci z politického hľadiska aj značne prehnané, keďže z hľadiska vecného ide stále o guvernéra, a nie o gaunera. Ktorý navyše hovorí, že trestný rozkaz ešte ani nevidel, na rozdiel od prokurátora, ktorý vraj stihol už podať voči nemu aj tzv. odpor. Teda, že s tým, čo je uvedené v rozkaze, nesúhlasí. A asi netreba pochybovať o tom, že odpor voči rozkazu dostane sudca aj od druhej strany sporu.

Vydanie trestného rozkazu je vydaním rozhodnutia samosudcu od stola. Postup je jednoduchý: spis prečíta, vyhodnotí a rozhodne. Šetrí to čas všetkým a komu sa rozkaz nepáči, ten má možnosť voči nemu namietať. V takom prípade sa začne súdne konanie so všetkými obvyklými záležitosťami, vrátane pojednávania, výsluchov, predkladania dôkazov, dôkazov proti dôkazom a tak ďalej a tak podobne.

Je prirodzené, že vydanie trestného rozkazu guvernérovi NBS vzbudilo veľkú pozornosť. Taktiež, že sa k nemu vyjadrovali straníci, keďže volebná kampaň je v plnom prúde a zmeškať takúto príležitosť by bolo veľkou chybou. Väčšina z nich unisono žiada odchod guvernéra z funkcie, pričom dôvodí, že zotrvávaním v nej poškodzuje NBS aj celé Slovensko. Pridala sa aj prezidentka Z. Čaputová, ktorá opäť premeškala príležitosť nevyjadriť sa a hoci na rozdiel od mnohých iných aj správne poznamenala, že ide o neprávoplatné rozhodnutie, jedným dychom odkázala, že guvernér by mal zvážiť odstúpenie.

Dá sa aj tak, hoci podobné apely sú len rétorickým cvičením. Zbytočné. V civilizovaných krajinách síce zvyknú ľudia z vysokých funkcií pri podobných podozreniach odstupovať – alebo sú odídení – ale to na Slovensku zvykom nie je: funkcionári neodstupujú ani za oveľa závažnejšie veci ako je podozrenie z podplácania.

Tak je v krajine totiž už dlhodobo nastavená politická a štábna kultúra a ani výzvy na odchod jedného guvernéra na tom nič nezmenia. Začalo to už krátko pred vznikom samostatného Slovenska a pokračuje dodnes, pričom s každou vládou je situácia horšia.

O politickej elegancii – ako vravieval aj Edo Kukan, poslať niekoho do čerta tak, aby sa na tú cestu tešil – v krajine už ani nechyrovať. To neznamená, že guvernér nemôže byť aj gauner, ale iba toľko, že prezumpcia neviny by mala platiť pre každého. A ak má dobré meno Slovenska visieť naozaj na šnúrkach jeho gatí, potom sa o dobrom mene nedá vôbec hovoriť.