< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Precedens

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

J. Hrabko komentuje hlasovanie parlamentu o návrhu vlády o vyslovení súhlasu s predĺžením núdzového stavu.

Po prvý raz v histórii SR hlasoval parlament na návrh vlády o vyslovení súhlasu s predĺžením núdzového stavu. Vláda ho predĺžila o 40 dní, teda do 7. februára tohto roka a parlament predĺženie hlasmi poslancov vládnej koalície odsúhlasil.

Prirodzene, to už žiadny precedens nie je, tým by bolo, keby parlament s návrhom vlády nesúhlasil, ale to by už znamenalo vážnu koaličnú roztržku, ktorej sa každá rozumná koalícia vyhýba ako čert krížu. Stručne povedané, celý proces išiel ako po masle: vláda návrh predkladateľa premiéra I. Matoviča schválila, parlament s ním súhlasil a predĺženie je tak platné. Problém je v len v tom, že ide o predĺženie núdzového stavu, teda aj predĺženie obmedzovania základných práv a slobôd ľudí, ktoré sú inak neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

K pozoruhodnostiam uvedeného preto patrí, že vláda za predkladateľa návrhu v parlamente určila ministra školstva. Vypovedá to veľa o tom, akú vážnosť prikladá predlžovaniu núdzového stavu. Isto, je to stále lepšie, akoby mal návrh predkladať napríklad minister pôdohospodárstva, ale aj to sa ešte môže stať. Ale ešte viac to vypovedá o tom, akú úctu má vláda k parlamentu ako k inštitúcii a obzvlášť, akú má k svojim vlastným poslancom, bez podpory ktorých by nemohla existovať. A ak už parlament nie je inštitúcia, ale kritická infraštruktúra – ako to tvrdí jeho predseda B. Kollár – potom to platí taktiež.

Je, samozrejme, vecou poslancov vládnej koalície, keď voči takýmto a čoraz častejším praktikám neprotestujú, ale ich schvaľujú. Vrátane návrhov, ktoré im vláda posúva spôsobom tu máte a schváľte to buď hneď, alebo zaraz a ak nie tak, potom okamžite.

Minulý rok prežilo Slovensko 182 dní v núdzovom stave. Keďže v tomto roku to zatiaľ nevyzerá lepšie, ale skôr naopak, možno by stálo za to aj zmeniť pravidlá tak, aby parlament neschvaľoval predlžovanie núdzového stavu, ale obdobie, kedy núdzový stav v krajine nebude. Aj preto, lebo v praxi sa kamsi úplne vytratila povinnosť členov vlády prijímať aj opatrenia, ktoré umožnia „odvolať núdzový stav a prijaté obmedzenia v čo najkratšom čase“. Iba pre úplnosť: je to uvedené ako bod D.3. v uznesení vlády.