Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 17. jún 2024Meniny má Adolf
< sekcia Publicistika

Komentár J. Hrabka: Pred voľbami

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Publicista Juraj Hrabko komentuje nastávajúce parlamentné voľby.

Už iba na hodiny možno počítať otvorenie brán volebných miestností, v ktorých voliči udelia mandát 150-tim poslancom parlamentu, aby počas nasledujúcich rokov spravovali veci verejné. Programová ponuka politických subjektov je košatá, ponuka kandidátov bohatá. To, aký veľký dopyt a po ktorých stranách a kandidátoch bude, sa uvidí o deň neskôr.

Isté je, že voliči si – ako v každých iných voľbách – majú z čoho vyberať a vybrať. Napokon, oficiálne kandiduje síce iba jedna koalícia a 24 politických strán a hnutí, ktoré však na svojich kandidátnych listinách ponúkajú aj zástupcov ďalších strán. Isto, výber nemusí byť pre každého ľahký, nie každému takáto ponuka lahodí, ale iná jednoducho nie je. Inú nedokázala spoločnosť vo voľbách 2023 vygenerovať. A nie je to tým, že ide o voľby predčasné, ale nezáujmom o veci verejné.

O kampani


Voľby nie sú referendum, kedy možno rozhodovať aj nohami, teda nezúčastniť sa ho a pritom aj istým spôsobom hlasovať, keďže na to, aby boli výsledky referenda platné, sa ho musí zúčastniť najmenej 50 percent všetkých voličov. Naopak, voľby sú jediným pravdivým prieskumom a obrazom verejnej mienky, ktorý navyše hovorí aj o dospelosti spoločnosti: aká je, aká nie je, aká chce byť a aká byť nechce. Napríklad. A to aj napriek tomu, že stále a žiaľ, neexistuje povinnosť voliť.

Stalo sa už zvykom, že pred voľbami vystupujú v RTVS s príhovormi k občanom traja najvyšší ústavní predstavitelia štátu. V čase písanie tohto textu ešte nebolo verejne známe, či tak bude aj tento rok, známe je len to, že prezidentka Z. Čaputová posiela časti verejnosti odkazy akoby mimochodom alebo len cez sociálne siete. Ak pritom aj zostane, jej záväzok, že bude prezidentkou všetkých, teda opäť nenaplní. A aj predsedovi parlamentu B. Kollárovi by sa patrilo rozlúčiť, nehovoriac o premiérovi Ľ. Ódorovi, ktorý by mal naopak, ľudí povzbudiť. Lebo krajina už naozaj „nevzkvéta“. A platí, že čím vyššia účasť na voľbách, tým vyššia legitimita parlamentu a následne aj vlády, ktorej vysloví dôveru.

Na hodnotenie kampane bude ešte dostatok času, teraz by to bola buď iba propaganda jedného alebo snaha doraziť druhého. Prípadne obviniť tretieho, nakydať na štvrtého, pochváliť piateho či uraziť šiesteho a tak ďalej a tak podobne. Teda tak, ako tomu bolo počas kampane, ktorej oficiálna časť sa o pár hodín skončí a začne sa jej neoficiálna časť, ktorá bude trvať až do zatvorenia volebných miestností. Takže postačí iba zopakovať – toto je týždeň prekvapení, ktoré vyvrcholia v nedeľu oficiálnym oznámením výsledkov volieb.

O slobode voľby


Jasné, obraz ktorý tieto voľby namaľujú, nemusí byť a ani nebude veľmi pekný, ale rozhodne bude pravdivý. Teda taký, akí v skutočnosti – a nie v prieskumoch – dospelí ľudia na Slovensku aj sú. Isté je, že žiadny voličský hlas neprepadne – vrátane tých, ktorí sa rozhodli voľby ignorovať – lebo prepadnúť ani nemôže. A z rovnakého dôvodu nemôže ani pripadnúť niekomu, komu volič nechce, aby pripadol. Opak je len mýtus a bezdôvodné strašenie, slobodné rozhodnutie voličov však má jednoznačne navrch.

Na voľby sa treba tešiť, hoci to tak ani na konci oficiálnej kampane vôbec nevyzerá. Z pohľadu voličov, z pohľadu politikov je to presne naopak – ide o jediný deň, ktorého sa obávajú. Oprávnene, keďže je to deň zúčtovania či vydávania vysvedčení o ich doterajšej práci a to bez ohľadu na to, či boli vo vládnej koalícii, opozícii alebo mimoparlamentného diania.

Záverom

To, ako budú následne s výsledkami volieb ako aj s čerstvými poznatkami o stave spoločnosti narábať politici, na veci a ani obraze spoločnosti nakreslenom 30. septembra 2023 nič nemení ani nezmení. Politici sú totiž celkom iný druh ľudí ako zvyšok spoločnosti. V sobotu, od rána až do večera budú bezmocne tŕpnuť, koľko žetónov im voliči nadelia. Nielen preto, lebo to budú musieť strpieť, ale tiež preto, lebo aj v týchto voľbách – tak ako obvykle – niektorým ide o moc, iným o veľa a ďalším o všetko. O tom sú parlamentné voľby, že iba a len voliči rozhodnú, akých politikov si zvolia. A je len prirodzené, že akých si zvolia, takých budú aj mať.