FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Publicista Juraj Hrabko komentuje ukončenie pripomienkového konania k novele zákona o politických stranách a o podmienkach výkonu volebného práva.
Autor Juraj Hrabko
Dnes sa končí pripomienkové konanie k novele zákona z dielne ministerstva vnútra, ktorý je prakticky novelou dvoch zákonov – o politických stranách a o podmienkach výkonu volebného práva. Pripomienok prišlo viac ako 50, vrátane hromadných. Ktoré z nich ministerstvo vnútra akceptuje a ktoré nie, sa dozvieme najskôr po ich vyhodnotení, neskôr po schválení návrhu zákona vo vláde a v parlamente a definitívne po rozhodnutí Ústavného súdu – ak niekto zákon na súde napadne.
Z množstva pripomienok boli prekvapujúce najmä dve, pričom obidve predložil verejný ochranca práv R. Dobrovodský. Príčinou je, že sa vôbec netýkajú novely zákona, ku ktorej je pripomienkové konanie vedené, ale zákona samotného. Pripomienky verejného ochrancu sú preto v tomto konaní takpovediac od veci a ministerstvo sa nimi nemusí vôbec zaoberať, hoci ich R. Dobrovodský označil za zásadné. V podstate by totiž išlo o doplnenie návrhu novely, čo sa však môže stať iba ak vo vláde, isto v parlamente, ale nie v uvedenom konaní.
Pre fajnšmekrov treba uviesť, že R. Dobrovodský navrhuje odstrániť z §3 ods. 1 a 2 zákona o politických stranách podmienku spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. A zároveň vypustiť podmienku trvalého pobytu na území Slovenska pre občanov Slovenska. To by v praxi znamenalo, že právo voliť a byť volený do orgánov politickej strany by mal právo aj občan, ktorý nemá trvalý pobyt na Slovensku. A rovnako by sa zmenilo to, že členom orgánov strany by nemusel byť občan so spôsobilosťou na právne úkony v plnom rozsahu. Toto však mohol R. Dobrovodský vybaviť už dávno podaním na Ústavný súd.
Pripomienky R. Dobrovodského sú prekvapujúce najmä z troch dôvodov – po prvé preto, lebo návrh novely poskytuje dostatok noviniek, ktoré za pripomienkovanie naozaj stoja a ktorým sa vôbec nevenoval. Po druhé preto, lebo ochranca verejných práv má dosiahnutú úroveň základných práv a slobôd brániť a zvyšovať, nie naopak, a preto aj mal návrh pripomienkovať. Možno zopakovať, že návrh ministerstva vnútra napríklad výrazne obmedzuje slobodnú súťaž politických síl, ohrozuje základné práva ľudí, najmä právo slobodne sa združovať a je v ňom tiež očividná snaha o likvidáciu viacerých politických strán a plurality. To všetko a mnohé ďalšie R. Dobrovodský tentoraz prehliadol a venoval sa tomu, čomu sa venovať nemal – nie posudzovaniu predloženého návrhu, ale jeho rozšíreniu o ďalší text. Inými slovami, verejný ochranca práv tentoraz uprednostnil záujmy stranícke pred záujmami spoločnosti. Takže prekvapujúce po tretie je, že hoci doteraz mu v jeho činnosti nebolo veľmi čo vytknúť, teraz už je.
Totiž – návrh noviel zákonov o politických stranách a o podmienkach výkonu volebného práva tak, ako bol predložený, je pre spoločnosť naozaj značne nebezpečný. Zásadným spôsobom môže a dokáže zmeniť doterajší spôsob fungovania politických strán, volieb a teda aj krajiny.
V poznámke pod čiarou tak treba zopakovať, že aj keď návrhy noviel sú zlé, konečné znenie zákona po schválení parlamentom môže byť horšie. Stalo sa už totiž zvykom, že pozmeňujúce návrhy poslancov k návrhu zákona bývajú oveľa nebezpečnejšie ako návrh samotný.
Z množstva pripomienok boli prekvapujúce najmä dve, pričom obidve predložil verejný ochranca práv R. Dobrovodský. Príčinou je, že sa vôbec netýkajú novely zákona, ku ktorej je pripomienkové konanie vedené, ale zákona samotného. Pripomienky verejného ochrancu sú preto v tomto konaní takpovediac od veci a ministerstvo sa nimi nemusí vôbec zaoberať, hoci ich R. Dobrovodský označil za zásadné. V podstate by totiž išlo o doplnenie návrhu novely, čo sa však môže stať iba ak vo vláde, isto v parlamente, ale nie v uvedenom konaní.
Pre fajnšmekrov treba uviesť, že R. Dobrovodský navrhuje odstrániť z §3 ods. 1 a 2 zákona o politických stranách podmienku spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. A zároveň vypustiť podmienku trvalého pobytu na území Slovenska pre občanov Slovenska. To by v praxi znamenalo, že právo voliť a byť volený do orgánov politickej strany by mal právo aj občan, ktorý nemá trvalý pobyt na Slovensku. A rovnako by sa zmenilo to, že členom orgánov strany by nemusel byť občan so spôsobilosťou na právne úkony v plnom rozsahu. Toto však mohol R. Dobrovodský vybaviť už dávno podaním na Ústavný súd.
Pripomienky R. Dobrovodského sú prekvapujúce najmä z troch dôvodov – po prvé preto, lebo návrh novely poskytuje dostatok noviniek, ktoré za pripomienkovanie naozaj stoja a ktorým sa vôbec nevenoval. Po druhé preto, lebo ochranca verejných práv má dosiahnutú úroveň základných práv a slobôd brániť a zvyšovať, nie naopak, a preto aj mal návrh pripomienkovať. Možno zopakovať, že návrh ministerstva vnútra napríklad výrazne obmedzuje slobodnú súťaž politických síl, ohrozuje základné práva ľudí, najmä právo slobodne sa združovať a je v ňom tiež očividná snaha o likvidáciu viacerých politických strán a plurality. To všetko a mnohé ďalšie R. Dobrovodský tentoraz prehliadol a venoval sa tomu, čomu sa venovať nemal – nie posudzovaniu predloženého návrhu, ale jeho rozšíreniu o ďalší text. Inými slovami, verejný ochranca práv tentoraz uprednostnil záujmy stranícke pred záujmami spoločnosti. Takže prekvapujúce po tretie je, že hoci doteraz mu v jeho činnosti nebolo veľmi čo vytknúť, teraz už je.
Totiž – návrh noviel zákonov o politických stranách a o podmienkach výkonu volebného práva tak, ako bol predložený, je pre spoločnosť naozaj značne nebezpečný. Zásadným spôsobom môže a dokáže zmeniť doterajší spôsob fungovania politických strán, volieb a teda aj krajiny.
V poznámke pod čiarou tak treba zopakovať, že aj keď návrhy noviel sú zlé, konečné znenie zákona po schválení parlamentom môže byť horšie. Stalo sa už totiž zvykom, že pozmeňujúce návrhy poslancov k návrhu zákona bývajú oveľa nebezpečnejšie ako návrh samotný.
