Premiér R. Fico aktuálne zostavuje už druhú koaličnú vládu v jednom volebnom období. Zmenili sa totiž počty poslancov, ktorí prestali podporovať jeho predchádzajúcu vládu, zostavenú po voľbách v roku 2023.

Na Slovensku pre prevádzku politiky nie je nič dôležitejšie ako počet parlamentných žetónov. Jednoducho povedané, kto má väčšinu, ten berie a kto menšinu, ten stojí v kúte. Po voľbách to býva skôr či neskôr jasné, problém nastáva až potom, keď sa koaličné žetóny rozkotúľajú. Čo sa nedávno stalo. Vláda môže pracovať – ako hlása premiér R. Fico – aj ako hodinky, ale keď je parlament paralyzovaný, znamená to iba jedno: že hodinky sú pokazené a treba ich opraviť. No a keďže dve z troch koaličných strán ich opraviť nedokázali, záležitosti sa ujal premiér, napokon, ide o vládu pod jeho vedením, nikoho iného.

Strany Hlas-SD aj SNS jednoducho zlyhali a nedokázali zatúlané žetóny zdvihnúť a vrátiť späť do hry. A tak pod hrozbou, že prídu o všetko, sa radšej sami vzdali po jednom vládnom kresle v prospech Smeru-SD. Neskúšali sa ani dohodnúť za jeho chrbtom, ale rovno prišli na kolenách s prosíkom – nech sa páči pán premiér, po jednom ministerstve dáme, ale ostatné nám už nechajte. To, prirodzene, automaticky neznamená, že o ne neprídu, ale iba to, že o ne neprídu v najbližších týždňoch či mesiacoch – do roka a do dňa už však o ne prísť môžu.

V poznámke pod čiarou možno uviesť, že o rozkotúľané žetóny neprejavili záujem ani mimovládne strany, hoci ho prejaviť mohli a mali, ale – ako vravia bratia Česi – „Komu není shůry dáno, v apatyce nekoupí.“. Aj v tom je očividný rozdiel medzi predchádzajúcou a novou generáciou politikov, ktorá moc ležiacu na zemi opatrne obchádza – len aby sa jej pre pánajána ani nedotkla – namiesto toho, aby ju zdvihla alebo sa o to aspoň pokúsila.

A tak premiér R. Fico teraz môže prestierať nový mocenský stôl. Vo vláde síce získal väčšinu, ale tá mu je v podstate iba na jedno – nanič, keďže dôležitá je väčšina v parlamente. A tak – ľudovo povedané – musí pustiť perie, aby aspoň akú-takú a nejakú dočasnú väčšinu v ňom získal. Portfólio má veľké, je z čoho vyberať, pretože nie je vôbec samozrejmé, že za žetóny možno kúpiť iba tie ministerstvá, ktorých boli Hlas-SD aj SNS sa prinútené vzdať. Tie si môže privlastniť aj Smer-SD výmenou za iné, presnejšie také, za ktoré budú ochotní záujemcovia za žetóny nakúpiť.

Inými slovami, ani jedna z dvoch skupiniek nezaradených poslancov či dvoch kôpok žetónov nemusí, ale iba môže získať kreslá vo vláde, ktoré uvoľnili Hlas-SD a SNS. Možností je viac a záleží len na ich šikovnosti a taktike premiéra R. Fica. Bude zaujímavé to sledovať, napokon ako vždy, keď je prestreté a krája sa koláč.