Quantcast
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Pripomienkové konanie

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Zarážajúca nie je aktivita Generálnej prokuratúry SR pri pripomienkovaní návrhu obrannej dohody s USA, ale pasivita mnohých iných subjektov, ktoré žiadne pripomienky nepredložili, píše J. Hrabko.

Ešte ani poriadne nedozneli slová prezidentky Z. Čaputovej z jej novoročného prejavu o kráľovskom alebo nevoľníckom rozmýšľaní a už vypukla v krajine ďalšia vojna časti spoločnosti s generálnym prokurátorom M. Žilinkom.

Presnejšie, o pripomienkach generálnej prokuratúry k dokumentu nazvanom „Návrh na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických“, ktoré do pripomienkového konania predložili ministerstvá obrany a zahraničných vecí.

Keďže možnosť pripomienkovania uvedeného dokumentu sa už skončila, možno konštatovať, že k nemu bolo vznesených spolu 70 pripomienok, z toho 52 zásadných. Faktom je, že najviac ich vzniesla generálna prokuratúra, ktorá predložila 38 pripomienok, ktoré považuje - s výnimkou jednej - za zásadné. A v krajine nastala trma-vrma. Zbytočne a zbytočná.

Nič hrozné alebo nenáležité či tragické sa ešte neudialo. To krajinu ešte len čaká. Zatiaľ je faktom, že generálna prokuratúra má právo vzniesť pripomienky a to aj urobila. A komu sa to nepáči, nech jej túto možnosť odníme, aj to sa dá urobiť. Horšie je, že okrem nej pripomienky k takémuto vskutku závažnému dokumentu vzniesli už len štyri ministerstvá, NBS, Úrad jadrového dozoru, odborári z KOZ SR a verejnosť. A najhoršie, že desiatky ďalších inštitúcií, organizácií či združení, ktorí mali právo dokument pripomienkovať, nevznieslo ani jedinú pripomienku. Teda s návrhom dokumentu v podstate súhlasilo.

Pripomienkové konanie slúži hlavne na to, aby sa v návrhu vychytali muchy. Nikto nie je dokonalý a nejaké sa vždy nájdu - v dotknutom prípade by bolo napríklad azda oprávnené očakávať, že to bude ministerstvo spravodlivosti, ktoré upozorní predkladateľov na to, že zákon, na ktorý sa dokument odvoláva, bol zrušený už v roku 2011. Lenže ministerstvo spravodlivosti nepredložilo ani jedinú pripomienku. Zarážajúce na obrovskej pasivite - nie na aktivite generálnej prokuratúry - je najmä to, že ide o dokument, ktorý - ak bude schválený tak, ako to predkladatelia navrhli - bude mať prednosť pred slovenskými zákonmi. Nejde teda o žiadnu maličkosť, ale výrazný zásah do chodu celej krajiny i života ľudí, ktorí ju obývajú.

Dôkazom uvedeného môže byť aj to, že Dohoda má viac ako 30 strán a jej posúdenie vyžaduje niekoľko hodín sústredeného čítania, overovania a porozumenia textu. Nečudo, že mnohým z tých, ktorí ju mali právo pripomienkovať, sa ju pripomienkovať nechcelo, pričom možno očakávať, že o to viac budú teraz hlučnejší. Ak to na konci dňa prinesie kvalitnejší dokument, ako bol pripravený, bude to na úžitok. Vyvršovať sa teraz politicky, osobne alebo úplne od veci na generálnom prokurátorovi, sa však nepatrí. Nie je to vecne správne, ani politicky elegantné a ani - ako vraví prezidentka Z. Čaputová - kráľovské. Vidno, že tí ktorí jej za novoročný prejav tlieskali, ju buď nepočúvali alebo neporozumeli.

Akokoľvek, je len na škodu samotnej Dohody a krátkozraké pre budúcnosť krajiny napádať generálnu prokuratúru za jej pripomienky, nevšímať si, prečo ju ostatné oprávnené subjekty odignorovali a najmä neargumentovať, prečo a v čom konkrétne sú nesprávne. Isto, vysporiadať sa s nimi - ako aj s ostatnými pripomienkami - budú musieť predkladatelia návrhu. Dovtedy by sa však nikomu a ničomu neublížilo, ak by debata bola vedená nielen o prínosoch Dohody, ale aj jej nedostatkoch a ako ich vyvážiť či nájsť kompromis. Debata nie o generálnom prokurátorovi, ale o jeho pripomienkach.