Prezident P. Pellegrini je presvedčený, že Slovensko by sociálne siete malo deťom zakázať. Hlava štátu zároveň tvrdí, že sa treba zamerať aj na to, ako zabezpečiť plnenie zákazu. „Na jednej strane môže vláda zákonom zakázať alebo neumožniť deťom prístup na sociálne siete, ale na druhej strane sa musíte s tými, ktorí tie technológie prevádzkujú, dohodnúť, ako to budú garantovať a akým spôsobom sa to technologicky bude dať zabezpečiť,“ povedal Pellegrini pre TASR.

V citovanej vete je zhrnuté všetko. Aj ďalší politici to totiž vidia buď rovnako alebo podobne. Deťom zakázať, ale s prevádzkovateľmi sietí sa dohodnúť. To ale nie je vôbec dobrý prístup ani postup. Hoci je naozaj jednoduchšie aj rýchlejšie niečo zakázať deťom ako dospelým, ktorí robia biznis.

Ide pritom o problém, ktorý je čoraz viac aktuálnejší. Niekde už zákaz existuje, iné krajiny ho pripravujú. Spája ich jedno – zle zapnutý prvý gombík. Tým je práve zákaz. Pre deti. Problém je len to, že nič nevyrieši. Očakávania politikov, ktorí to dobre vedia, sú iba hrané. To už dávno nie je obyčajné domáce „zaracha,“ keď namiesto stretnutia s kamarátmi musel nezbedník trčať doma. Bez mobilu. Dnešné časy sú iné. Nebezpečnejšie, neľútostnejšie, zákernejšie aj deštruktívnejšie. A deti kreatívnejšie ako väčšina v slovenskom parlamente.

Niet nič ľahšieho ako deťom používanie sociálnych sietí zakázať. Ale bude to len prázdne gesto. Štát ukáže, že niečo robí, pričom však urobí iba málo. Nedokáže na zákaz dohliadať alebo ho vynucovať. Nehovoriac o ďalších škodách. Vo všeobecnosti pritom platí, že na Slovensku je zvykom pravidlá obchádzať. V duchu známeho: pravidlá existujú na to, aby sa porušovali. Je to v krajine azda najrozšírenejší šport a obľúbenejší ako hokej.

Ako jednoduchý príklad iného riešenia môže poslúžiť napríklad alkohol. Nie deti majú zakázané ho piť, ale predajcovia majú zakázané ho deťom predať. Alebo - dieťa nemá zakázané voliť poslancov parlamentu – to člen volebnej komisie nesmie vydať hlasovací lístok osobe mladšej ako 18 rokov. A tak ďalej a tak podobne.
Zakázať deťom používať sociálne siete sa vyrieši iba málo alebo nič. Tadiaľ cesta naozaj nevedie. Na druhej strane, sociálne siete sú vskutku nebezpečným priestorom. Mimochodom, nielen pre deti. Situáciu teda riešiť treba.

Podstata problému je však úplne inde, ako politici naznačujú alebo tvrdia. Ten azda najväčší je v obchodnej politike majiteľov sietí. S ktorými sa pustiť do zápasu vyžaduje celkom iný druh odvahy ako zákaz deťom ich používať. Aj preto, lebo majitelia majú už priveľký dosah na samotnú tvorbu politiky.

Nikto nespochybňuje, že ochrana maloletých je legitímny cieľ. Otázka však neznie, či ich chrániť, ale ako. Začiatkom debaty o tom ako by mohlo riešenie vyzerať, by isto pomohlo, keby politici prestali hovoriť o zákaze. A deťom.