Rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda rozvírilo politické vášne. Prím v nich hrá strana, ktorá referendum iniciovala a ktorej sa rozhodnutie prezidenta nepáči. Slovníku, ktorý pritom jej predstavitelia zvolili, však chýba akákoľvek elegancia. Teda nielen politická. Situáciu iniciátori nezvládli a sa rútia do ďalšej politickej prehry – referendum, ktoré iniciovali, nebude s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, úspešné. Opak by bol zázrakom.

Na druhej strane môže byť fajn, že nechcú hodiť flintu do žita, ale verbovať voličov, aby sa hlasovania zúčastnili. Čo je pri referende objektívne vždy ťažké, keďže do jeho výsledku sa počíta aj hlasovanie nohami. Nečudo, že z doterajších deviatich takýchto hlasovaní bolo oficiálne platné iba jedno. A tak to aj zostane. Možno nie na veky, ale isto dlhodobo. Lebo tak politici nastavili pravidlá a žiadna strana ani vláda ich aj napriek pohodlnej ústavnej väčšine v parlamente doteraz nezmenili.

Samozrejme, prezident mal k dispozícii viac možností a o dôvodoch, prečo sa rozhodol tak ako sa rozhodol, možno stále debatovať. Vzal to opäť na seba, po prvý raz tak urobil keď odmietol vyhlásiť referendum – skrátene povedané – o zastavení protiruských sankcií. Hoci politicky výhodnejšie by vtedy aj dnes pre neho bolo, ak by o otázkach nechal rozhodnúť Ústavný súd. Jedným dychom však treba povedať, že hlava štátu je tu na to, aby rozhodovala. Nie sa schovávala za súd. Debatovať totiž možno nielen o prvej, ale aj druhej a tretej otázke. Všetky vzbudzujú oprávnené pochybnosti. A popri nich aj dátum, kedy sa hlasovanie uskutoční – prázdninové referendum v krajine vskutku ešte nebolo. Na rozhodnutí hlavy štátu to však už nič nezmení.

Referendum je vyhlásené, termíny určené, celý proces organizácie hlasovania sa už dal do pohybu. A jeho iniciátori sa môžu sťažovať na Ústavnom súde. Ak neprelomí doterajšie rozhodnutia, neuspejú. Hoci opak by bol oveľa zaujímavejší. Teoreticky aj prakticky.

Bez ohľadu na budúce rozhodnutie súdu, možno konštatovať, že celá akcia od vzniku petície až po vyhlásenie referenda bola, je a skončí ako politický humbug. Od začiatku nešlo o nič iné ako o marketingovú akciu. Faktom je, že strana v nej bola úspešná, ale to je zároveň aj všetko. Či jej to pomôže v parlamentných voľbách sa ešte iba uvidí.

Zostáva faktom, že k možnosti skrátiť volebné obdobie z vôle ľudu, malo najbližšie referendum, ktoré vyhlásila prezidentka Z. Čaputová. Nebolo o skrátení volebného obdobia, ale o možnosti, aby bolo volebné obdobie možné skrátiť nielen uznesením parlamentu, ale aj referendom. Referendum iniciovala ho strana SMER-SD a zúčastnilo sa ho 27 percent voličov. Vystupovali proti nemu aj iniciátori terajšieho referenda. Lebo Fico.
Zhrnuté a podčiarknuté – súčasný stav je taký, že kým v Ústave nebude zapísaná možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom, nebude ho možné takýmto spôsobom skrátiť.