Včera uplynul termín dokedy bolo možné podať žiadosť o voľbu poštou pre prázdninové referendum. Prezident P. Pellegrini ho vyhlásil na 4. júla 2026. Kto to nestihol a stihnúť chcel, má smolu. O pár dní sa tak dozvieme, koľko voličov prejavilo záujem hlasovať zo zahraničia. Koľko voličov prejaví záujem hlasovať zo Slovenska, sa uvidí až po referende. Konkrétne po sčítaní hlasov.

Ďalším najbližším kľúčovým termínom je 25. máj 2026. Dovtedy majú možnosť parlamentné politické strany a petičný výbor – ktorý referendum inicioval – delegovať členov do volebných komisií. Nielen do okrskových, ale aj do okresných. A nielen členov, ale aj ich náhradníkov. Najneskôr na prelome mesiacov máj/jún by tak malo byť verejne známe, ako sa parlamentné strany a petičný výbor do hlasovania priamo zapojili. Teda ako im na referende záleží alebo nezáleží. Výhodu majú v tom, že ľudia, ktorí si chcú počas prvej prázdninovej soboty zarobiť, sa im budú hlásiť sami.

Otázne zostáva, ako a koľko chcú do referenda investovať. Presnejšie do kampane. Tú zákon totiž nijako bližšie neupravuje. Napríklad, na rozdiel od parlamentných volieb, neukladá ani žiadnu povinnosť tzv. verejnoprávnym médiám. V referendovej kampani je dovolené takmer všetko. Opäť sa tak ukáže, koľko peňazí sú strany ochotné a schopné do kampane investovať. Zostáva totiž faktom, že aj napriek vyškrtnutiu jednej otázky, voliči majú možnosť priamo rozhodnúť o tom, že rentu premiérovi R. Ficovi – a po splnení podmienok aj predsedovi parlamentu – vezmú. Stačí prísť, vyznačiť áno a najmenej na tri roky bude vymaľované. Prelomili by tak vôľu parlamentu, ktorému by počas týchto rokov nepomohla ani ústavná väčšina. Povedané dvomi vetami – kým voliči v referende môžu a dokážu prelomiť hlasovanie poslancov parlamentu, poslanci parlamentu prelomiť vôľu voličov dokážu až po troch rokoch. A iba ústavnou väčšinou.

Isto, zrejme sa to neudeje. Nie je o to dostatočný záujem. Zatiaľ. Jednou z príčin je tiež to, že samotnému petičnému výboru danej politickej strany na výsledku referenda zrejme až tak veľmi nezáleží. Stačí ak si pripomenieme rôzne silné vyhlásenia z jeho radov potom, ako prezident P. Pellegrini odmietol vyhlásiť referendum aj s otázkou o predčasných voľbách. To bolo rečí o zmarení referenda či o arogantnom rozhodnutí prezidenta, ktorý sa ich strany bojí. Čarovná bola najmä veta J. Šeligu, že „Prezident nemal ani len toľko chochmesu, aby sa obrátil na Ústavný súd.“

Čarovná hlavne preto, lebo odznela už 24. apríla. Zároveň s tvrdením, že petičný výbor sa pre nevyhlásenie jednej otázky obráti na Ústavný súd. Dodnes tak neurobil.