Vydávanie rôznych správ príslušnými orgánmi Európskej únie, ktoré sa týkajú jej členských štátov a „horúcich“ kandidátov na vstup do Únie, možno nazvať už rituálom. Týka sa to aj Správy Európskej komisie o právnom štáte, ktorú každoročne zverejňuje.

Ako každá iná aj tá najnovšia, vydaná pred pár dňami, vyvolala na politickej scéne rozruch. Nie síce veľký, ale politické strany si ju všimli a všimla si ju tiež vláda. Je prirodzené, že vláda a vládne strany sa snažia správu spochybňovať a odmietnuť, rovnako ako je prirodzené, že mimovládne strany sa na jej základe snažia spochybňovať a odmietať politiku vlády. Aj to je už rituál.

No. Faktom je, že o nič vážne nejde. Ak by išlo, poslanci by isto prerušili svoje trojmesačné prázdniny, ktoré si nadelili. Mimochodom, raz za čas isto neuškodí zopakovať, že parlament je jediným telesom v krajine, ktoré si nadeľuje platy, prázdniny a iné pôžitky sám sebe a pre seba. Keďže však správa EK o právnom štáte poslancov z ich dovolenkového pohodlia vôbec nevyrušila, niet dôvodu, aby vyrušovala iných.

Aj preto, lebo z vecného uhla pohľadu správa nie je nijako právne záväzná. Za porušenie princípov právneho štátu neukladá žiadne sankcie. V podstate ide o slohovú prácu úradníkov, podľa vzoru úvod, jadro, záver – teda konštatovať, pochváliť, odporučiť. To však na žiadnu vládu neplatí. To, čo platí sme nedávno videli v Poľsku, v Maďarsku, ale aj na Slovensku. Stačí si spomenúť na príbeh zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý sa po upozornení Únie skončil zrušením jeho zrušenia. Čim sa oprávnene zaradil medzi špecifické legislatívne skvosty slovenského parlamentu.

Správa sem, správa tam. Jednoducho povedané, v Európskej únii existujú vlády, ktoré nerozumejú dôležitosti právneho štátu, ale neexistujú vlády, ktoré by nerozumeli dôležitosti čerpať eurofondy.