Azda najväčší rozruch v parlamente počas tohto týždňa vzbudila novela zákona o hazarde – nielen z hľadiska politického, ale tiež vecného a spoločenského. Na rade je teraz prezident P. Pellegrini, ktorý má dve možnosti – buď zákon okamžite, ale naozaj okamžite podpíše, alebo ho vráti parlamentu na opätovné prerokovanie.

V Zbierke zákonov totiž musí byť zákon uverejnený už o tri dni, ani o deň neskôr. Teda v pondelok.
Z hľadiska politického bola zaujímavá taktika poslancov vládnych aj mimovládnych strán. Mimovládne strany – všetky štyri – sa rozhodli na hlasovaní nezúčastniť, a tak o zákone rozhodovala iba vládna koalícia. Rozhodla tak, že zákon o hazarde bol schválený. SNS síce tvrdí, že zákon nepodporila, keďže je to však iba časť pravdy, a nie celá, nie je to tak. Prijatie zákona podporila tým, že sa zúčastnila na hlasovaní – na rozdiel od mimovládnych strán – čím zabezpečila, že parlament mohol o zákone hlasovať. Bez hlasov poslancov SNS by to možné nebolo, z čoho vyplýva, že nielen spôsoby, ale aj detaily sú dôležité. Ak navyše poslanec R. Michelko hovorí o fatálnej chybe mimovládnych strán, že sa na hlasovaní v plnom počte nezúčastnili – vraj v takom prípade by zákon nebol schválený – nemožno tomu vôbec veriť. Vznikla by totiž úplne iná politická situácia a s celkom inými politickými následkami, takže R. Michelko porovnáva neporovnateľné. Rovnako, ako sa nedá veriť jeho prepočtu o znížení kvóra – ak je prítomných 79 poslancov, na schválenie zákona je potrebný súhlas aspoň 40-tich z nich. Nie menej. Taká je totiž nadpolovičná väčšina. Zhrnuté a podčiarknuté – to, že SNS zákon o hazarde podporila, bol, je a zostane fakt.

Z vecného hľadiska je zákon nedostatočne zrozumiteľný, čo vyvoláva viaceré možné interpretácie. Ako príklad možno uviesť, že Tipos má priložiť k žiadosti aj vyjadrenie obce a preukázať, že prevádzkovanie hazardných hier nie je v rozpore s verejným záujmom. Dôvodová správa k pozmeňujúcemu návrhu síce hovorí o súhlase obce, ale dôvodová správa nie je zákon a dôležitejšie je, čo je napísané v priamo v zákone. Jasné nie ani to, čo bude v prípade, keď obec v danom termíne vyjadrenie vôbec nevydá.

Či už je to tak alebo onak, najväčšia zodpovednosť o tom, ako budú hazardné hry v najbližšej budúcnosti na Slovensku vyzerať, záleží na prezidentovi. P. Pellegrini má – ľudovo povedané – šibeničný termín na podpísanie zákona – dva dni – aj keď podľa zákona má na rozhodnutie 15 dní. Ak parlament stavia hlavu štátu do pozície štatistu, navyše spôsobom tu máš, podpíš a hneď, nie je to vôbec dôstojné ani správne. Takto sa s prezidentom, ktorý má mandát od ľudí, a nie poslancov, zaobchádzať nemôže a nesmie. Ani v prípade, keď sa vládna koalícia snaží zabezpečiť udržanie kasína v Bratislave.

Povedané jednou vetou – ak prezident zákon okamžite podpíše a bude tak v pondelok uverejnený v Zbierke zákonov, kasíno v bratislavskej Petržalke zostane. Ak prezident tlaku parlamentu nepodľahne a nenechá si zasahovať do právomocí a kompetencií, potom v nej kasíno nebude. Prirodzene, nie je to len o tomto kasíne, ale najmä o ňom, keďže ako jediné má prevádzku ukončiť už o pár dní.