Oznámenie SNS, ktorá v druhom kole prezidentských volieb jasne deklaruje, že „plne podporí Petra Pellegriniho“, nanovo zamiešalo volebné karty. Z jednoduchého dôvodu – P. Pellegrini už nie je kandidát iba s podporou Smeru-SD a Hlasu-SD, ale aj SNS. Teda celej vládnej koalície. Politickým dôsledkom tak je, že hoci R. Fico ako predseda Smeru-SD by si mohol dovoliť prezidentské voľby aj prehrať – nebolo by to po prvý raz – ako premiér si to už dovoliť nemôže. Ak sa tak totiž stane, zmení to razom nielen politickú scénu, ale aj situáciu. Inými slovami, druhé kolo volieb už nie je o voľbe predsedu Hlasu-SD P. Pellegriniho, ale o rozkývaní kresla premiéra R. Fica. Samozrejme, nie hneď, ale postupne. Alebo ešte inak, prehra P. Pellegriniho bude prehrou premiéra R. Fica. Iná interpretácia síce bude možná, ale nie aj pravdivá.

Ak si preto niekto myslí, že dnešné rokovanie vlády v Galante bolo súčasťou kampane, nemýli sa. A ak si to niekto nemyslí, tak sa mýli – v politike totiž náhody neexistujú a v politickej kampani obzvlášť. Uvedené tak sľubuje skutočnú politickú zábavu pred druhým kolom, ktorá naplno vypukne hneď po Veľkonočných sviatkoch. Už ani pred prvým kolom sa totiž veľmi nehovorilo o tom, čo hlava štátu smie a môže, aké sú jej právomoci, ale omnoho viac prichádzala na pretras kritika a obhajoba postupov a krokov vládnej koalície, ktorej je P. Pellegrini súčasťou. Aj preto po citovanom vyhlásení SNS tak možno už konštatovať to, čo bolo predtým iba vyslovené: že voľby prezidenta budú aj istým pokračovaním parlamentných volieb – takpovediac ich druhým kolom – a že aj do nich sa premietne nálada voličov po piatich mesiacoch pôsobenia vlády. A tým viac sa zabudne aj na to akým chaotickým a desivým spôsobom vládli vlády I. Matoviča a E. Hegera, ktorých bol I. Korčok neoddeliteľnou súčasťou.

Frustrácia časti politickej scény, jej podporovateľov a sympatizantov totiž zostáva stále veľká. Nedokázala vyhrať voľby ani zostaviť vládu, hoci to napriek prehre vo voľbách skúšala, pričom M. Šimečka, ale aj R. Sulík ponúkali P. Pellegrinimu možné aj nemožné, len aby uzatvoril povolebný pakt s nimi, a nie s R. Ficom. Dnes je síce pre nich „podržtaška“, ale ešte pred piatimi mesiacmi chceli, aby podržal tašku M. Šimečkovi a robili pre to naozaj veľa: veď mu ponúkali aj kreslo premiéra a R. Sulík a jeho SaS tlačili na to, aby Hlas-SD dostal aj kreslo ministra vnútra. Napríklad. Mimochodom, bol to dnešný predseda SaS B. Gröhling, ktorý spolu s M. Kolíkovou „čítali situáciu“ tak, že aj kreslo ministra vnútra je Hlasu-SD potrebné dať. Mimochodom po druhé – dnešnú „podržtašku“ ešte môžu a zrejme aj budú PS a SaS v budúcnosti potrebovať, takže nakladať do nej viac ako unesie nie je prinajmenej politicky vôbec prezieravé. Aj v politike sú totiž spôsoby dôležité.

A práve preto bude výsledok volieb až mimoriadne zaujímavý. Isto, je dôležité, kto sa stane prezidentom, ale dôležitejšie je, čo sa stane na politickej scéne po jeho zvolení. Najmä – ale nielen – vo vládnej koalícii.