Hodnotiť výsledky prieskumov verejnej mienky, ktoré sa týkajú volebných preferencií býva ošemetné. Napokon, neplatia už v deň ich zverejnenia, nehovoriac o tom, že existuje podstatný rozdiel či volič, držiac v rukách pohár minerálky odpovedá na hypotetickú otázku alebo už stojí osamotený za plentou a v rukách má hlasovacie lístky.

Napriek tomu sú pri dlhodobom pozorovaní uvedených výsledkov jasnejšie aspoň trendy. Dá sa odhadnúť, ktoré strany v parlamente budú, ktoré nebudú a ktoré byť môžu, ale tiež nemusia, keďže sa krútia okolo hranice potrebnej na vstup do parlamentu ako ventilátor. Ostatným tým brnkajú na nervy, lebo kým vypočítať víťaza volieb sa zrejme dá, budúcu vládnu koalíciu možno iba hádať. Ak sa nič zásadné do volieb nestane a nezmení, o jej podobe rozhodnú práve subjekty, ktoré dnes vstup do parlamentu nemajú istý. A že je ich je viac ako dosť, tak o tom niet žiadnych pochybností.

Tá časť verejnosti aj politického spektra, ktorá pred odovzdaním kandidátnych listín vyzývala dotknuté strany na spájanie sa, ich dnes zase vyzýva na odstúpenie od volieb. Je to opäť predčasné – subjekty, ktoré kvôli účasti na voľbách museli zaplatiť bezmála 20 tisíc eur, sa ich predsa nebudú vzdávať len tak a už vôbec nie preto, lebo si to niekto alebo hocikto želá. Tak to naozaj nefunguje. A hoci viaceré z nich vedia, že volebný prah neprekonajú, lebo ho prekonať nemôžu, príležitosť akú voľby predstavujú si nenechajú ujsť.

Tou príležitosťou je pre nich najmä zaručená prezentácia v médiách, v ktorých by si inak – ľudovo povedané – ani len neškrtli a ich existencia nebola ani len spomenutá. Je to pre ne jednoducho príležitosť, ktorá sa vyskytne raz za štyri roky, hoci tentoraz sa vyskytla o čosi skôr. Uvedené automaticky neznamená, že niektoré sa napokon účasti na voľbách nevzdajú – záleží aj od ponuky – ale isto nie pred volebnými debatami. To by musela byť ponuka vskutku kráľovská, ale aj tak je pre obe strany výhodnejšie, keď vzdanie sa kandidatúry v prospech inej strany odznie v priamom prenose ako obyčajným oznámením.

Prirodzene, iné je to pri stranách, ktoré sa ocitajú v prieskumoch dva razy hore a raz dole nad potrebnou hranicou pre vstup do parlamentu, ako pre strany, ktoré krokujú opačne. Tie prvé budú riskovať až do oznámenia výsledkov volieb. Ak v nich uspejú, budú sa prsiť, ak neuspejú, bolestným bude aspoň vrátenie kaucie a každoročný príspevok od štátu až do ďalších volieb.

Samozrejme, očakávať od volebných debát v priamom prenose niečo užitočné sa neoplatí aj preto, lebo v nich nič užitočné ani neodznie. Už len z toho dôvodu, že stále platí – iná je situácia pred voľbami a iná po voľbách. Pred voľbami straníci sľubujú zázraky na počkanie a nemožné do troch dní, po voľbách a zostavení vlády hádžu vinu za neplnené sľuby na koaličného partnera, predchádzajúcu vládu či situáciu v krajine, ktorá je horšia ako predpokladali. Alebo všetko dohromady a k tomu ešte niečo navyše.

Politika je spravovanie vecí verejných a volič, ktorý nesleduje politiku, ale iba reči politikov, nebude mať opäť výber ľahký. Ale nezúčastniť sa volieb je horšie. Deň volieb je totiž jediný a jedinečný, kedy je volič naozaj pánom – je to totiž deň, kedy on rozhoduje o politikoch a nie politici o ňom.