Hoci každý rok býva pravidelne okolo návrhu štátneho rozpočtu verejná trma-vrma, jeho príprava a schvaľovanie v roku 2026 zostanú výnimočné. Vecne, ale najmä politicky.

Vecné výhrady k návrhu štátneho rozpočtu nie sú veľké, ale obrovské. Návrh kritizujú nielen mimovládne strany, ktoré to majú takpovediac v popise práce, ale aj zamestnávatelia, odbory, samosprávy, množstvo ekonómov a inštitúcií. Vrátane Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A to aj napriek tomu, že ich záujmy a úlohy v spoločnosti sú značne rozdielne.

Politické záujmy však majú navrch a vo volebnom roku obzvlášť. Koalícia ide vlastnou, takpovediac suverénnou cestou. Aj vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že neexistuje, aby aspoň minister financií a premiér nevedeli, čo činia a do akých problémov krajinu ženú.

Vládna koalícia verejne avizovala, že sa rozhodla a dohodla na tzv. zákone roka. Smer-SD – poznajúc svojich koaličných partnerov – sa však poistil. Koalícia má aktuálne v parlamente takú väčšinu, že stačí, aby iba jeden poslanec chýbal a hneď ju nemá. Spoliehať sa na stopercentnú účasť sa ale dlhodobo nedá a tak presadil v parlamente novelu zákona, ktorá robí z ministra financií v budúcom roku každodenného Ježiška. Z obávaného rozpočtového provizória – desaťhlavého draka – sa stal drak papierový.

Týmto ťahom Smer-SD postavil zvyšok koalície do pozoru spôsobom: ak návrh štátneho rozpočtu nebude schválený, bude rozpočtové provizórium. Povedané v skratke – buď pôjdeme podľa rozpočtových pravidiel alebo podľa pravidiel ministra financií. A koaliční partneri Hlas-SD a SNS sa tak musia rozhodnúť, čo bude pre nich lepšie. Čo platí aj v prípade, ak prezident vráti novelu parlamentu na opätovné prerokovanie.

Podobnú dilemu však budú riešiť aj mimovládne strany. Otázka znie, či majú hlasovať za návrh rozpočtu, s ktorým nesúhlasia alebo ho podporiť, aby tak zamedzili Smeru-SD nekontrolované míňanie peňazí, s ktorým nesúhlasia ešte viac. Počkáme a uvidíme.

Isté je, že v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu sa mimovládnym stranám spoliehať na pomoc z Košíc neoplatí. Podali síce návrh na začatie konania o výklade ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale ide „iba“ o výklad. Čo znamená, že tak, ako povie Ústavný súd, tak to bude platiť v budúcnosti, nie v prítomnosti.

Navrhovatelia síce súd okrem iného aj žiadajú, aby „ak vláda SR už predložila NR SR návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom, je povinná stiahnuť ho z rokovania NR SR a do 30 dni predložiť návrh rozpočtu verejnej správy bez rozpočtovaného schodku,“ možno sa však oprávnene domnievať, že kým súd rozhodne, rozpočet bude schválený. A ak nie, bude platiť provizórium.

Navyše, navrhovatelia by mali podanie doplniť, keďže v ňom tvrdia, že ide o spor medzi vládou a parlamentom. Taký spor však neexistuje – uznesenie vlády je záväzné pre členov vlády, v tomto prípade ministra financií.

Parlament s ním nemá nič spoločné, spoločné začal mať až vtedy, keď návrh štátneho rozpočtu bol predložený do parlamentu. Samozrejme, vzhľadom na veľkú až nadštandardnú kreativitu Ústavného súdu sa nedá predvídať, ako s podaním bude zaobchádzať, takže je opäť lepšie vyčkať na jeho rozhodnutie.

Nehovoriac o tom, čo bude potom, keď súd o výklade ústavného zákona rozhodne po schválení návrhu štátneho rozpočtu. Čo je aj jedným z hlavných dôvodov, prečo s ním koalícia tak šprintuje. Nech už je to tak alebo naopak, neuškodí zopakovať, že hoci mimovládne strany aj dokážu povedať, prečo vláda robí veci zle, ešte z toho automaticky nevyplýva, že vedia robiť veci dobre.