Keď začiatkom minulého týždňa predseda parlamentu R. Raši vyhlásil, že koalícia je dohodnutá na priebehu septembrovej schôdze, bolo na tomto mieste napísané, že dôveryhodnejšie by to znelo, ak by to vyhlásil predseda SNS, ale keďže voči interpretácii R. Rašiho neprotestoval, zrejme by to malo platiť. Aj to platilo, ale iba pár dní.
„Najdôležitejšou informáciou teda je, že ideme rokovať a parlament nebude 15. septembra zablokovaný,“ oznámil R. Raši. Jedným dychom zároveň ocenil, že „do parlamentu sa neprenieslo avizované možné iskrenie.“ To bola zjavná narážka na koaličnú SNS a jej predsedu A. Danka, ktorí verejne hrozili zablokovaním schôdze, ak 15. septembra bude minister T. Taraba stále ministrom. R. Raši ešte dodal, že sa na tom zhodli „šéfovia koaličných klubov, podpredsedovia parlamentu za koaličné strany aj zástupca za nezaradených poslancov pôsobiacich v mimoparlamentnej Strane vidieka.“ Teda parlamentná väčšina.
Už v nedeľu však bolo všetko inak. Podpredseda parlamentu a predseda SNS A. Danko opäť pohrozil, že otvorenie schôdze môže zablokovať. „Môžem využiť jeden nástroj, že neotvoríme schôdzu národnej rady. Dovtedy sa môžem akurát tak búchať o zem, pretože podľa koaličnej zmluvy premiér individuálne rozhoduje o nomináciách ministra,“ oznámil predseda SNS. A doplnil: „Povedal som premiérovi, že nechcem využiť najsilnejšie politické nástroje, ale keď nás bude nútiť, tak musíme využiť to, čo nám politika dovoľuje, a to neotvoriť schôdzu.“ Samozrejme, nikto ho s vyjadrením R. Rašiho o uvedenej dohode nekonfrontoval a situácia či napätie v koalícii tak zostávajú – ľudovo povedané – husté.
Ale iba do začiatku schôdze. Možno totiž oprávnene predpokladať, že SNS sa neodváži schôdzu dlhodobo zablokovať. Blokovaním schôdze by totiž nič nezískala, ale veľa stratila. SNS a ani jej predseda nemajú žiadny vplyv na to, kedy T. Taraba funkciu ministra opustí. Najmä, keď pôvodne súhlasili s jeho odchodom na konci septembra, a nie v jeho polovici, ako žiadajú teraz. Povedané v skratke – o tom, dokedy bude T. Taraba vo funkcii, rozhodne výlučne prezident P. Pellegrini potom, keď mu bude doručená buď demisia ministra, alebo návrh premiéra na jeho odvolanie.
A prezident nemá žiadnu stanovenú lehotu, dokedy treba takéto žiadosti vybaviť. Stačí si pripomenúť, ako prezident A. Kiska vybavil demisiu ministra M. Lajčáka.
Isto, SNS môže stále odmietnuť hlasovať za otvorenie schôdze. Ani vtedy však nemusí dosiahnuť jej zablokovanie. Postačí totiž, ak za jej otvorenie budú hlasovať spolu so Smerom-SD a Hlasom-SD mimovládne strany. Tak či onak, v celom príbehu sa opäť potvrdilo základné pravidlo – politikom sa nemá dôverovať, ale majú sa kontrolovať.