Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 18. jún 2024Meniny má Meniny má Vratislav
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Skúška

Komentár Juraja Hrabka. Foto: Teraz.sk

J. Hrabko komentuje politický vývoj po atentáte na premiéra R. Fica.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Z čerstvých vyhlásení podpredsedu SMERU-SD R. Kaliňáka vyplýva, že strana sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemieni zúčastniť stretnutia v prezidentskom paláci. To na utorok odpoludnia zvolali dve hlavy štátu – dosluhujúca a nastupujúca, teda Z. Čaputová a P. Pellegrini.

Nedá sa to tvrdiť, iba na to upozorniť, keďže ak sa uvedené naplní, bude to zlá správa pre všetkých, vrátane Smeru-SD. Možné je však zatiaľ aj to, že Smer-SD chce presadiť nejaké vety v pripravovanom spoločnom vyhlásení, s ktorými však isto-iste nebudú súhlasiť zástupcovia ostatných strán. Nie je potrebné to šponovať, nateraz stačí spomenúť vyhlásenie R. Kaliňáka o „falošnej politickej korektnosti“ a potrebe „vysporiadať sa s rétorikou politikov, vybraných médií a novinárov“ voči politike R. Fica. Podpredseda Smeru-SD k tomu ešte dodal, že iniciatíve paláca vraj rozumie, ale „momentálne je predseda strany R. Fico v nemocnici“. Čo bolo od neho mimoriadne nevkusné – R. Kaliňák sa totiž inak celkom výrazne odlišuje od ostatných podpredsedov strany. Nielen politikou, ale aj spôsobmi.

To všetko a mnohé iné sú indície, ktoré navrávajú, že stretnutie v prezidentskom paláci sa neskončí tak, ako bolo plánované. Každému je pritom jasné, že ak sa stretnutia nezúčastni Smer-SD, nezúčastní sa ho ani SNS – opak by bol politickým zázrakom. To, samozrejme, neznamená, že stretnutie nebude – omnoho väčšou chybou by ho bolo totiž úplne zrušiť a hlavne z dôvodu, že sa ho niektoré strany nezúčastnia. Aj preto, lebo je zrejmé, že prezidenti môžu robenie politiky v krajine síce ovplyvňovať, ale nie ju aj tvoriť. Aj preto, lebo je jasné, že hoci takto – vyhlásením pred konzultáciami s nimi – sa stretnutie politických lídrov nepripravuje, ale každý uzná, že krajina je po atentáte na premiéra v neštandardnej situácii a tak aj politicky neštandardné kroky paláca sú ospravedlniteľné. Navyše, ide o neškodný krok, keďže žiadnu politickú stranu neohrozuje, ale je očividne vedený snahou upokojiť situáciu, ktorú kritizuje aj samotný R. Kaliňák.

Rozdiel v tejto súvislosti – ale iba v tejto súvislosti – vidno najmä v tom, že kým obom prezidentom ide o krajinu, šéfom politických strán hlavne o stranícku politiku. To je pochopiteľné, pokiaľ nejde o zlomovú situáciu v krajine – a takou po atentáte na premiéra dnes je. Z politického, nie vecného uhla pohľadu, ju možno porovnať so vstupom Slovenska do EÚ, ktorý bol taktiež zlomovým momentom. Najmä z toho uhla pohľadu, že vtedajší politici dokázali kvôli záujmu krajiny prekonať nielen politické, ale tiež osobné averzie. A naozaj silné averzie. Azda stačí spomenúť ich spoločné stretnutie, na ktorom neodmietol účasť ani M. Kováč a ani V. Mečiar. A samotný R. Kaliňák dobre vie, že politický zápas pokračoval okamžite aj po ňom, pretože ho bol osobne účastný. A pokračovať bude aj po utorkovom stretnutí v paláci, či už bude s účasťou alebo neúčasťou Smeru-SD. Ak však bude s jeho účasťou, nevytratí sa aspoň základná dôvera ľudí na základných princípoch fungovania politiky v zlomových momentoch krajiny. Je to jednoducho ďalšia skúška politikov z politiky.

Ak indície neklamú, potom treba povedať, že je ešte stále je čas na zmenu rozhodnutia o účasti Smeru-SD v paláci. Navyše, zo straníckeho hľadiska strana svojou neúčasťou nič nezíska, ale môže veľa stratiť – odchádzajúcej Z. Čaputovej prípadná neúčasť Smeru-SD na stretnutí už nijako neublíži a P. Pellegrini si odmietnutie pozvania isto zapamätá.