Quantcast
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Správa o (prezidentkinej) správe

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Minulé roky – 2020, 2021 – mala hlava štátu podanie tejto správy už za sebou, píše J. Hrabko.

Zdá sa, že prezidentke Z. Čaputovej sa tento rok veľmi nechce predstúpiť pred poslancov parlamentu a predniesť im jej videnie vecí verejných v správe o stave Slovenskej republiky. Minulé roky – 2020, 2021 – mala podanie tejto správy totiž už za sebou.

Podľa Ústavy SR hlava štátu „podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach“. Právnici sa síce sporia, či to znamená iba možnosť alebo povinnosť hlavy štátu takéto správy poslancom predkladať. Podobne, ako sa donedávna sporili o tom, či výraz „vymenúva“ znamená to isté – teda či ide o možnosť alebo povinnosť.

Prirodzene, hlavu štátu nemožno nútiť urobiť niečo, čo urobiť nechce. Napokon, aj keby boli veci a vety v Ústave jasné ako facka, neexistuje žiadna sankcia, ktorá by umožňovala hlavu štátu nejako a niekým za neprednesenie správy o stave republiky potrestať. Veď keď nemá čo povedať, tak to povedať ani nemôže. V súčasnej situácii tak existuje iba jedna základná otázka v dvoch rovinách – vecnej a politickej.

Z vecného hľadiska je ňou to, či sa nič zaujímavé alebo hodné prejavu hlavy štátu pred poslancami na Slovensku zhruba za rok nestalo. Odpoveď je jednoduchá – stalo sa. Vie to každý, každého sa to nejakým spôsobom dotklo, aj sa bude ešte dotýkať – vojna v susednej krajine. Tá priniesla vskutku veľký vejár negatívnych udalostí, spojený s vejárom negatívnych skutočností.

Povedané v skratke, ide najmä o zníženie životnej úrovne ľudí vo všetkých oblastiach, ktorá je spojená tiež s nárastom tzv. blbej nálady. Vecný dôvod na podanie správy o stave republiky aj preto existuje. Nie jediný, ale hlavný – ďalšími sú napríklad vznik a pôsobenie menšinovej vlády. Samozrejme, či je to tak aj z pohľadu hlavy štátu, o tom už musí rozhodnúť sama.

Politická rovina je taktiež jednoznačná. Z. Čaputová totiž koncom septembra oficiálne a verejne vyhlásila, že správu o stave republiky podá poslancom na októbrovej schôdzi parlamentu. Nestalo sa. A tak spoločnosť právom čaká buď na nový termín alebo oznámenie, že správu o stave republiky tento rok prezidentka neprednesie. Nechať to visieť – ľudovo povedané – v lufte totiž nie je ani elegantné a ani prezidentské.
Akokoľvek, hlavu štátu nemožno do ničoho nútiť a ani donútiť. Možno však porovnávať.

Napríklad s I. Gašparovičom, ktorý sa veľmi neunúval správy o stave republiky poslancom predkladať, keďže za desať rokov vo funkcii prezidenta ich predniesol štyri. Vtedy to však stačilo aj preto, lebo bol „akoby“ členom Smeru-SD, čím je povedané všetko.

Prezidentke Z. Čaputovej sa nedá vyčítať nedostatok aktivít. Ani rôznych stanovísk či prejavov pri rôznych príležitostiach. Opäť príklad – po odchode SaS, ktorá po nevydarenom dvojmesačnom ultimáte opustila vládu, okrem iného vyhlásila, že „takto sa vládnuť nedá a nemá“. Faktom je, že to, ako sa vládne, určuje hlavne parlament, keďže má dosah tiež na personálne zloženie vlády a aj preto by bolo vhodné, aby hlava štátu poslancom povedala, ako spravovanie vecí verejných vníma a ako si ho predstavuje. A ak tak urobiť nechce, nemôže alebo nedokáže, treba rovnako oficiálne a verejne priznať, že správu o stave republiky v tomto roku parlamentu ani občanom neprednesie.