Prvý prejav prezidenta P. Pellegriniho o stave krajiny veľmi nerozčeril hladinu politického ani spoločenského života, čím sa vyrovnal správe svojej predchodkyni v paláci. Na rozdiel od nej to však mal objektívne ťažšie – P. Pellegrini spoluzakladal súčasnú vládnu koalíciu aj vládu a s koaličnou stranou Hlas-SD je personálne prepojený dodnes, keďže je jej čestným predsedom.

Je dobre, že v paláci sa opäť do prezidentského kresla posadil politik, a nie politický amatér či učeň. Je to politická funkcia, ktorá si vyžaduje politickú prácu, žiadnu inú. Aj alebo najmä preto zazneli počas prezidentovho prejavu tri potlesky, o čom mohla prezidentka Z. Čaputová iba snívať, ale aj tak sa jej to nesplnilo.

Vzhľadom na vykonávanie funkcie čestného predsedu koaličnej strany Hlas-SD, len ťažko mohol niekto očakávať od prezidenta P. Pellegriniho objektívnu správu o stave krajiny. To jednoducho nejde a pokiaľ bude P. Pellegrini vykonávať aj čestnú funkciu a nielen funkciu prezidenta, to možné ani nebude. Jeho puto s vládou a s vládnou koalíciou je prisilné, čo sa dá pochopiť, ale to, že zostáva stále aj oficiálne, už nie. Aby neprišlo k omylu, z hľadiska Ústavy je to v poriadku, v neporiadku je to až z hľadiska zvykového, funkčného a slušného, keďže sedieť na dvoch stoličkách sa naozaj nepatrí. Spôsoby sú dôležité aj v politike.

Aj preto bola správa P. Pellegriniho viac plná odkazov a poznámok pod čiarou. Písaná jednoducho politickým jazykom – niekedy tajomnejším, inokedy ľahšie pochopiteľným. Poukazuje na to napríklad aj reakcia premiéra R. Fica, ktorá sa týkala časti prezidentovho prejavu o zahraničnej politike. Vetou – a tá bola azda najdôležitejšia z celého jeho prejavu – v ktorej žiadal vládu, „aby sa v snahe viesť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany nevzďaľovala od našich partnerov v Európskej únii a spojencov v Severoatlantickej aliancii,“ trafil nielen presne, ale aj zrozumiteľne. Práve sa deje.

Prirodzene, každý kto si vypočul prezidentovu správu o stave krajiny, ju hodnotí po svojom, keďže stále platí, že proti gustu žiadny dišputát. Politici najmä z vládneho tábora azda najčastejšie skloňovali pri jej hodnotení slovo „vyváženosť“ a tu by sa zase dala použiť slávna veta z Čiernych barónov – povedzte mi Kefalín, čo si vy predstavujete pod slovom vyváženosť? Lebo systém z každého rožka troška to isto nie je.

To, aká bola prvá správa prezidenta P. Pellegriniho o stave republiky, objektívne ukáže čas: či bude predmetom diskusie aj po víkendových politických debatách, ktorých predmetom by byť mala. Alebo hneď po nich odíde do zabudnutia. Počkáme a uvidíme.