Kým prezident a úradujúci čestný predseda koaličnej strany Hlas-SD P. Pellegrini rozhodne o vymenovaní R. Huliaka za člena vlády, možno sa krátko vrátiť k piatkovému americko-ukrajinskému summitu Trump-Zelenskyj. Presnejšie, jeho záverečnému predstaveniu.

Bolo naozaj na čo sa pozerať aj čo počúvať. Keďže to bol summit reprezentantov iba dvoch krajín, možno si ľahko vybrať sympatie a hodnotiť stretnutie z rôznych uhlov pohľadu. A to aj napriek jeho možného dosahu na celý svet. Prirodzene, každý si môže vybrať stranu, ktorá sa mu páčila viac, keďže o tomto summite už bolo toho povedané a napísané takmer všetko. Napokon, vidieť a počuť bolo možné to, čo sme doteraz nevideli a nepočuli, aj preto to bolo také osobité a vzbudilo to rozruch po celom svete. Niekto sa na tom možno zabával, iný možno plakal, od ukončenia predstavenia však bolo jasné iba to, kto sa z neho tešil – USA ani Ukrajina to očividne neboli.

Zdá sa byť tiež zrejmé, že išlo o vskutku o historickú udalosť a zdanie tentoraz neklame. Napriek tomu tak, ako v každej inej takejto udalosti, netreba v nej hľadať iba negatívne, ale aj pozitívne posolstvá. A uvedený summit ich prinieslo prinajmenej dve. Prvou je, že vďaka priamemu prenosu mohli ľudia po celom svete vidieť, že aj takí mocní muži, akými nepochybne prezidenti D. Trump a V. Zelenskyj sú, sa vedia hašteriť, skákať si do reči a byť tvrdohlaví ako malé deti. Ako malé deti. Inými slovami, že aj politici sú ľudia z mäsa a kostí, hoci sa radi pred verejnosťou tvária, že sú iní – rozumní, dôstojní a zodpovední. Je to ale iba kino, ktoré na verejnosti hrajú so zámerom, aby v ľuďoch udržiavali zvyšky génov poddanstva. Je samozrejmé, že k politickej práci patrí aj používanie tzv. ľudových výrazov, súvisiaci s potrebou toho-ktorého politika ukázať, že jeho slovník nie je iba nezrozumiteľný, ale vie byť tiež priamy a takpovediac bez servítky či škrupúľ. Rozdiel je však v tom, že to, čo je pochopiteľné a akceptovateľné na mítingu, je neodpustiteľné a neakceptovateľné pri rokovaniach. Takže k politikom vôbec netreba vzhliadať ako ku – s prepáčením – akýmsi vzorom, lebo nimi jednoducho nie sú.

S tým súvisí aj druhá pozitívna správa z piatkového americko-ukrajinského summitu. Vraví sa, že diplomat je človek, ktorý iného dokáže poslať do čerta takým spôsobom, že sa na tú cestu bude tešiť. Aj preto možno konštatovať, že lepšie video na výuku ako sa diplomacia nemá a nesmie robiť, po stretnutí Trump-Zelenskyj jednoducho už neexistuje. Je v ňom všetko a z každého uhla pohľadu – vrátane verbálneho – čo by nielen diplomati, ale aj prezidenti, premiéri a ďalší potentáti nemali robiť a čoho by sa mali vyvarovať.

Na vysvetľovanie detailov záverečnej scénky summitu Trump-Zelenskyj sú povolanejší už iní, podobne ako odpovedať na otázku, či si zaslúži Oskara alebo Zlatú malinu.