Podobne ako známy výrok „skutok sa nestal,“ možno označiť aj tender na poskytovateľov záchrannej služby. Teda, že tender sa nestal. Podobné boli, sú aj budú následky. Nejde pritom o vyslovenie nedôvery ministrovi K. Šaškovi v parlamente, keďže bolo už vopred dané, že odvolaný nebude, lebo byť nemôže. Výlučne z politických dôvodov.

O tendri, ktorý sa nestal bolo povedané, nakreslené aj napísané mnoho. Viac negatívneho ako pozitívneho, veď to napokon viedlo aj k tomu, že sa nestal. Isto, vhodnejšie by bolo povedať, že tender bol zrušený – ako to tvrdí minister zdravotníctva K. Šaško – ale to by bolo treba veriť viac jemu ako faktom. Alebo tomu, čo minister K. Šaško považuje v súvislosti so zrušením tendra zákonným spôsobom za fakt: „Ktokoľvek toto spochybňuje, tak klame,“ vyhlásil. Smelo a bez akýchkoľvek škrupúľ, hoci o tom, či naozaj išlo o zákonný postup môže a má rozhodnúť iba súd a nikto iný. Mimochodom, stále pritom platí, že politikom sa nemá veriť, ale politici sa majú kontrolovať.

Pochybnosti jednoducho zostávajú a zostanú dovtedy, kým všetko, ale naozaj všetko, nebude zverejnené a posúdené. Inej cesty niet. Práve tomu však minister K. Šaško zatiaľ bráni a každý vie aj prečo – je v tom toľko nejasností, že viac doterajšie podozrenia posilňujú ako odstraňujú. Iba náhodne – oficiálne nevedno kto bol v komisii, oficiálne nevedno výsledky tendra, oficiálne nevedno za akých okolností prišlo k výmene šéfa Operačného strediska, ktoré tender organizovalo, oficiálne nevedno prečo stredisko poslalo ministerstvu výsledky tendra údajne v rozpore so zákonom, keď ho riadil odborník, ktorého minister sám vymenoval, oficiálne nevedno prakticky nič. Paradox paradoxov v tomto prípade môže byť, že podľa ministra bol tender zrušený aj alebo najmä kvôli jeho netransparentnosti. Neoficiálne je však známe už veľa a to, čo ešte známe nie je, v budúcnosti isto bude. Na to sa dá spoľahnúť.

Nemožno však obísť fakt, že korunu všetkému nasadil práve a len K. Šaško, ktorý situáciu poriešil šmahom ruky – keďže predmetný zákon neupravuje ako tender zrušiť, „z tohto dôvodu sme analogicky použili ustanovenia z iného zákona, v tomto prípade o verejnom obstarávaní,“ oznámil. Čo je vskutku ďalšie slovenské špecifikum. S iným hodnotením treba počkať na avizovanú „robustnú“ právnu analýzu možnosti nahrádzania a miešania zákonov – podľa toho, ktorý sa práve hodí – ktorú sa minister verejne zaviazal zverejniť.

K. Šaškovi zatiaľ možno uznať iba to, že vnímal politickú situáciu presne. Ak by tender nebol odídený do minulosti, do minulosti by z funkcie ministra odišiel K. Šaško – to premiér R. Fico vyhlásil veľmi jasne a na všetky štyri svetové strany. Bez akejkoľvek irónie, rýdzo z politického hľadiska, možno konštatovať, že odchod K. Šaška z funkcie by neprospel nikomu. Hoci z rôznych dôvodov, ale naozaj nikomu: ani vládnym ani mimovládnym stranám, ani odborníkom ani laikom. Jedným slovom – verejnosti. Dôvody sú očividné.