Quantcast
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: V agónii II

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Povedané po lopate – odchodom SaS z vládnej koalície sa zmenila celá politická situácia. Nastal obrat a zmenilo sa všetko, vrátane Hegerovej doktríny, píše Hrabko.

Prekvapenie premiéra E. Hegera nad tým, že jeho menšinová vláda nemá v parlamente väčšinu, sa zdá byť úprimné. Z pohľadu tzv. Hegerovej doktríny – hlavne musíme zostať vo funkciách – to môže byť síce pochopiteľné, hoci je to výrazne nereálne.

Údiv E. Hegera nad tým, že SaS kým bola vo vládnej koalícii niečo hovorila a teraz, keď je v pozícii opozície, už vystrkuje rožky, je rovnako nenáležitý. Premiér dôvodí tým, že veď SaS sľubovala podporiť otvorenie schôdze, že s viacerými návrhmi zákonov, ktoré prešli vládou súhlasila a že sa predsa zaviazala plniť program vlády. To všetko je fakt, ktorý však platil pre SaS ako vládnu, a nie opozičnú stranu. Inými slovami, tak ako pre SaS už neplatí Koaličná zmluva, neplatí už pre ňu ani vládny program – po prijatí demisie jej ministrov už nemá voči zvyšku koalície žiadne záväzky ani povinnosti. Ešte inak – nastala politická zmena a čím skôr si premiér E. Heger uvedomí, že menšinová vláda je menšinovou preto, lebo nemá zabezpečenú väčšinu v parlamente, tým lepšie. Povedané po lopate – odchodom SaS z vládnej koalície sa zmenila celá politická situácia. Nastal obrat a zmenilo sa všetko, vrátane Hegerovej doktríny: už neplatí, že hlavne musíme zostať vo funkciách, ale po strate väčšiny v parlamente platí, že hlavne nemusíme zostať vo funkciách. A tomu treba prispôsobiť aj robenie vládnej politiky.

Obzvlášť, ak sa SaS hotuje v parlamente podať návrh na odvolanie I. Matoviča z funkcie ministra financií. Ako bolo uvedené už zhruba pred mesiacom, poslanecký klub OĽaNO je jediný, kto by také niečo dokázal urobiť – každý iný poslanecký klub si musí nájsť na podanie návrhu kamarátov z iných klubov alebo z nezaradených poslancov. Samostatne to nedokáže urobiť ani Smer-SD, ani Sme rodina a ani SaS, keďže ani jeden z nich nemá na podanie návrhu potrebných najmenej 30 poslancov. A viac poslaneckých klubov už v parlamente nie je.

Nepatrí sa udalosti predbiehať, ale možno konštatovať, že práve avizované zhromaždenie najmenej 30 poslancov na odvolanie I. Matoviča z funkcie stranou SaS, bude jedna z kľúčových politických udalostí, ktorá načrtne ďalšie scenáre politického vývoja. Hlavne to, s kým sa bude SaS ochotná a schopná spojiť proti I. Matovičovi – čo je prvý krok – a ako bude schopná a ochotná zabezpečiť pre svoj návrh podporu najmenej 76 poslancov, aby bol I. Matovič z funkcie aj odvolaný. Lebo jedna vec je podať návrh a druhá zabezpečiť, aby bol v parlamente schválený. Aj keď to môže navonok vyzerať inak, nie je to vôbec jednoduché. Obzvlášť, keď SaS verejne hlása, že by sa po sťatí I. Matoviča rada do vládnej koalície vrátila a opäť vládla. Politicky je to – ľudovo povedané - hlúposť na entú, stačí si predstaviť, ako premiér E. Heger kráča do prezidentského paláca s návrhom, aby prezidentka odvolala nových ministrov a vymenovala ich predchodcov, vrátane plagiátora, v podstate už tretí raz za necelé tri roky, opäť za členov vlády. A nevidno ani dôvod, pre ktorý by sa mal ktosi s SaS spolčovať na odvolaní ministra financií iba preto, aby umožnil SaS návrat k moci.

Neznamená to, že sa tak stať nemôže, ale iba to, že by sa tak stať nemalo. Podobne ako automaticky neznamená, že krajinu možno iba riadiť a nie ju aj doriadiť.