MS vo futbale 2026
Všetky správy
Prečítajte si komentár Juraja Hrabka.
Autor Juraj Hrabko
Prezidentský palác sa zajtra opäť ocitne v žiari reflektorov. Prezident P. Pellegrini má ukončiť proces vymenovania dvoch nových veľvyslancov. P. Kmeca v Taliansku a M. Radačovského na Cypre. Obaja sú aktuálne poslancami parlamentu a ich kolegovia z mimovládnych strán už vyzvali hlavu štátu, aby im poverovacie listiny neodovzdal. Aj na základe ich vypočutia v príslušných parlamentných výboroch.
Základná otázka tak znie: urobí P. Pellegrini tento posledný krok alebo ho neurobí? A jednoduchá odpoveď znie: urobí. Opak by bol totiž zázrakom. Z pochopiteľných dôvodov. Politických.
Tie totiž výrazne prevažujú nad dôvodmi vecnými. Nie sú dané tým, že Slovensko potrebuje aktuálne posilniť veľvyslanectvá v Ríme a v Nikózii. Obe majú v súčasnosti dostatočne kvalifikované zastúpenie. Nastal však čas na ich rotáciu, keďže súčasní veľvyslanci v oboch krajinách pôsobia už roky. Preto Taliansko a preto Cyprus.
O politickom výbere možno hovoriť najmä preto, lebo výberové konanie na veľvyslanca sa uskutočňuje inak na ministerstve zahraničných vecí a inak na úrade vlády. Zjednodušene povedané, prvé je vecné, druhé politické.
To však nie je záležitosť iba súčasnej vlády či koalície – politických veľvyslancov už bolo zo Slovenska poslaných do sveta ako maku. A zatiaľ bez väčších škôd. Azda s jednou výnimkou – Z. Kramplovej v Kanade, ktorej dal V. Mečiar prezývku – hruštička húževnatá. Lebo húževnatá naozaj aj bola. Až tak, že jej musel byť po viacerých až trápnych situáciách odobratý diplomatický pas.
Je pravdepodobné, že zrod dvoch nových veľvyslancov P. Kmeca a M. Radačovského je politicky dohodnutý. A v takom prípade prekvapenie zrejme nehrozí, keďže účastníkom dohody je aj prezident P. Pellegrini. Lebo tak to v politike funguje. Alternatívou sú roky 2010 až 2012 alebo 2020 až 2023, keď dohody v politike nefungovali.
Tak či onak, prezident P. Pellegrini má stále tri možnosti, ako s oboma alebo aspoň s jedným z designovaných veľvyslancov naložiť. Môže poverovacie listiny odovzdať alebo neodovzdať alebo ich odovzdanie odložiť. Existujú však dôvody si myslieť, že prezident P. Pellegrini urobí v tejto súvislosti to, čo sa od neho – ako súčasti vládnej a výkonnej moci – očakáva.
Základná otázka tak znie: urobí P. Pellegrini tento posledný krok alebo ho neurobí? A jednoduchá odpoveď znie: urobí. Opak by bol totiž zázrakom. Z pochopiteľných dôvodov. Politických.
Tie totiž výrazne prevažujú nad dôvodmi vecnými. Nie sú dané tým, že Slovensko potrebuje aktuálne posilniť veľvyslanectvá v Ríme a v Nikózii. Obe majú v súčasnosti dostatočne kvalifikované zastúpenie. Nastal však čas na ich rotáciu, keďže súčasní veľvyslanci v oboch krajinách pôsobia už roky. Preto Taliansko a preto Cyprus.
O politickom výbere možno hovoriť najmä preto, lebo výberové konanie na veľvyslanca sa uskutočňuje inak na ministerstve zahraničných vecí a inak na úrade vlády. Zjednodušene povedané, prvé je vecné, druhé politické.
To však nie je záležitosť iba súčasnej vlády či koalície – politických veľvyslancov už bolo zo Slovenska poslaných do sveta ako maku. A zatiaľ bez väčších škôd. Azda s jednou výnimkou – Z. Kramplovej v Kanade, ktorej dal V. Mečiar prezývku – hruštička húževnatá. Lebo húževnatá naozaj aj bola. Až tak, že jej musel byť po viacerých až trápnych situáciách odobratý diplomatický pas.
Je pravdepodobné, že zrod dvoch nových veľvyslancov P. Kmeca a M. Radačovského je politicky dohodnutý. A v takom prípade prekvapenie zrejme nehrozí, keďže účastníkom dohody je aj prezident P. Pellegrini. Lebo tak to v politike funguje. Alternatívou sú roky 2010 až 2012 alebo 2020 až 2023, keď dohody v politike nefungovali.
Tak či onak, prezident P. Pellegrini má stále tri možnosti, ako s oboma alebo aspoň s jedným z designovaných veľvyslancov naložiť. Môže poverovacie listiny odovzdať alebo neodovzdať alebo ich odovzdanie odložiť. Existujú však dôvody si myslieť, že prezident P. Pellegrini urobí v tejto súvislosti to, čo sa od neho – ako súčasti vládnej a výkonnej moci – očakáva.
