Prezidentský palác sa vo štvrtok ocitol v žiari reflektorov médií. Nerozsvietili sa však v sále, v ktorej mal prezident P. Pellegrini odovzdať poverovacie listiny novým veľvyslancom P. Kmecovi a M. Radačovskému. A ukončiť tak na domácej pôde proces ich menovania do tejto funkcie.

Napriek všeobecnému očakávaniu k uvedenému ceremoniálu neprišlo. O dátume totiž verejnosť informoval nielen samotný kandidát na veľvyslanca P. Kmec, ale aj ďalší poslanci. Druhý nominant M. Radačovský odpovedal na otázky slovami: „Neviem, nepamätám si.“ Ťažko však uzatvoriť, či išlo o skutočnú nevedomosť, alebo už jeho prvé diplomatické vyjadrenia.

Tak či onak, stalo sa to, čo sa stať nemalo. Alebo presnejšie, nestalo sa to, čo sa stať malo. Zrušenie očakávaného aktu v každom prípade nevrhá dobré svetlo na nikoho, vrátane krajiny ako celku. Sú veci, ktoré si ostatné krajiny všímajú a akt menovania nových veľvyslancov k nim nepochybne patrí. Isto, prezidentský palác môže a zrejme aj bude tvrdiť, že nič také nebolo na štvrtok oficiálne plánované. Vo zverejnenom oficiálnom programe mal vo štvrtok prezident iba návštevu hudobného festivalu v Košiciach vo večerných hodinách.

Možnosť, že ceremoniál prezident odloží, bola na tomto mieste nedávno uvedená. A keďže ju prezident P. Pellegrini využil, možno ju skúmať aj ďalej. Donekonečna sa totiž odovzdanie poverovacích listín odkladať nedá. Ale dajú sa odovzdať aj potichu. Bez oficialít. V najhoršom prípade aj poštou. Samozrejme, do vlastných rúk, nie vhodením do poštovej schránky. Nejakú politickú kultúru by bolo predsa len potrebné zachovať aj v paláci.

V hre tak stále zostáva aj ďalšia možnosť. Hoci ceremoniál bol na prvý pokus odložený, ale predsa len niekedy v dohľadnom čase bude. Pri súčasnom spôsobe robenia politiky na Slovensku nemožno vylúčiť ani to, že sa verejnosť o nástupe nových veľvyslancov do funkcie dozvie až po oznámení o nástupe ich náhradníkov v parlamente.

Zjednodušene povedané – nielen proces, ale aj kultúra a elegancia sú v politike dôležité.