Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Kým sa dostane k slovu súd, isté je iba jedno – tento spor nie je v prospech nikoho. Ani jeho účastníkov, ani občanov, ani dôvery v štátne inštitúcie, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Je to taká tristná situácia, aká v krajine pod Tatrami ešte naozaj nebola – generálny prokurátor M. Žilinka sa hotuje žalovať prezidenta P. Pellegriniho kvôli dopravnej nehode riaditeľa tajnej služby. Takže si mimoriadne zaslúži aj opakovanie – generálny prokurátor M. Žilinka sa hotuje žalovať prezidenta P. Pellegriniho kvôli dopravnej nehode riaditeľa tajnej služby P. Gašpara.
Vypovedá to samo o sebe až tak, že akýkoľvek komentár je zbytočný. Aj predčasný. Vyšetrovanie nehody totiž buď stále pokračuje, alebo leží v zásuvke. Postačí tak len krátky opis situácie. Začalo sa to dopravnou nehodou v lete minulého roka, o ktorej dodnes nie je známe, ktorý z dvoch účastníkov ju spôsobil. Známe je len to, že riaditeľ tajnej služby prekročil rýchlosť podľa vyšetrovateľa o 4 kilometre za hodinu.
Prezident P. Pellegrini sa rozhodol šéfa SIS potrestať zrážkou zo mzdy na jeden mesiac vo výške 15 percent. To sa nepáčilo strážcovi zákonnosti, generálnemu prokurátorovi, ktorý voči rozhodnutiu prezidenta podal protest. V ňom okrem iného uviedol, že „Prezident SR vo výroku rozhodnutia uviedol len to, že účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie bez toho, aby bol z výroku rozhodnutia zrejmý skutok, ktorým malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu, a to určitým spôsobom tak, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.“.
A žiadal, aby prezident napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu ako nezákonné. Preložené do ľudskej reči: podľa prokurátora prezident konal predčasne, nezákonne, teda svojvoľne a mal by to napraviť.
Hlava štátu protest prokurátora odmietla a vyhlásila, že „trvá na tom, že riaditeľ tajnej služby má väčšiu zodpovednosť ako bežný občan a prokuratúra žiadala nižší finančný postih.“. Na čo zase reagoval generálny prokurátor s tým, že podá žalobu na súd, keďže prezident porušenie zákona neodstránil. Hoci ho odstrániť mohol a mal.
No. Nedá sa naozaj inak, ale uvedený spor zreteľne pripomína spory malých chlapcov na pieskovisku. Alebo ich súťaže o to, kto ďalej... Keďže však o žiadnych malých chlapcov nejde, ale ide o reprezentantov krajiny, je to horšie. Až tak, že možno konštatovať staré známe: To sa nedá vymyslieť, to sa môže iba stať. A nie, nie je to príbeh absurdný. Je skutočný.
Kým sa dostane k slovu súd, isté je iba jedno – tento spor nie je v prospech nikoho. Ani jeho účastníkov, ani občanov, ani dôvery v štátne inštitúcie. A očividne ani v prospech rýchlejšieho objasnenia dopravnej nehody.
Vypovedá to samo o sebe až tak, že akýkoľvek komentár je zbytočný. Aj predčasný. Vyšetrovanie nehody totiž buď stále pokračuje, alebo leží v zásuvke. Postačí tak len krátky opis situácie. Začalo sa to dopravnou nehodou v lete minulého roka, o ktorej dodnes nie je známe, ktorý z dvoch účastníkov ju spôsobil. Známe je len to, že riaditeľ tajnej služby prekročil rýchlosť podľa vyšetrovateľa o 4 kilometre za hodinu.
Prezident P. Pellegrini sa rozhodol šéfa SIS potrestať zrážkou zo mzdy na jeden mesiac vo výške 15 percent. To sa nepáčilo strážcovi zákonnosti, generálnemu prokurátorovi, ktorý voči rozhodnutiu prezidenta podal protest. V ňom okrem iného uviedol, že „Prezident SR vo výroku rozhodnutia uviedol len to, že účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie bez toho, aby bol z výroku rozhodnutia zrejmý skutok, ktorým malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu, a to určitým spôsobom tak, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.“.
A žiadal, aby prezident napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu ako nezákonné. Preložené do ľudskej reči: podľa prokurátora prezident konal predčasne, nezákonne, teda svojvoľne a mal by to napraviť.
Hlava štátu protest prokurátora odmietla a vyhlásila, že „trvá na tom, že riaditeľ tajnej služby má väčšiu zodpovednosť ako bežný občan a prokuratúra žiadala nižší finančný postih.“. Na čo zase reagoval generálny prokurátor s tým, že podá žalobu na súd, keďže prezident porušenie zákona neodstránil. Hoci ho odstrániť mohol a mal.
No. Nedá sa naozaj inak, ale uvedený spor zreteľne pripomína spory malých chlapcov na pieskovisku. Alebo ich súťaže o to, kto ďalej... Keďže však o žiadnych malých chlapcov nejde, ale ide o reprezentantov krajiny, je to horšie. Až tak, že možno konštatovať staré známe: To sa nedá vymyslieť, to sa môže iba stať. A nie, nie je to príbeh absurdný. Je skutočný.
Kým sa dostane k slovu súd, isté je iba jedno – tento spor nie je v prospech nikoho. Ani jeho účastníkov, ani občanov, ani dôvery v štátne inštitúcie. A očividne ani v prospech rýchlejšieho objasnenia dopravnej nehody.
