Rozhodnutie prezidenta P. Pellegriniho vetovať zákon o hazarde je správne aj dobré. Netreba sa to báť nahlas povedať, hoci jedným dychom možno dodať známe – jedna lastovička ešte jar nerobí. Ale – a platí to pri každom ústavnom predstaviteľovi – ak niektorý z nich urobí pre krajinu niečo dobré, je potrebné to registrovať rovnako, ako keď urobí niečo zle. Bez výnimky.

Tentoraz bol postup prezidenta naozaj správny predovšetkým preto, lebo ako celok vrátil zákon, ktorý by umožnil vláde arogantným a cynickým spôsobom mestám a obciam nanútiť kasína aj napriek nesúhlasu ich obyvateľov. Ak totiž vláda ide proti vôli a rozhodnutiu ľudí, je to zlé, ale ak im chce mocenským spôsobom nanútiť hazard, je to horšie ako zlé.

Rozhodnutie prezidenta má, prirodzene, nielen vecný, ale tiež politický obsah a dosah. SNS, ktorá ako jediná koaličná strana vyzývala hlavu štátu, aby zákon vetovala, má čo chcela, otázne však je, ako si s tým poradí. Hoci sa jej poslanci s výnimkou jedného pri hlasovaní o zákone zdržali, tým, že sa prezentovali, umožnili jeho schválenie. Za zákon tak hlasovalo 71 poslancov, čo je však na prelomenie veta málo, keďže v takom prípade je potrebný súhlas najmenej 76 poslancov.

Mimovládne strany mali v tomto prípade dobrú spoločnú taktiku, keď sa hlasovania vôbec nezúčastnili. Všetky štyri, spoločne a jednotne. Hoci poslanec R. Michelko hovoril o ich „fatálnej chybe,“ treba to brať tak, že niečo povedať musel a nič iné nevymyslel. Ak túto taktiku zopakujú aj pri vete prezidenta, obnažia SNS úplne – bez súhlasu jej poslancov totiž veto prelomené byť nemôže a zákon o hazarde skončí v parlamentnom koši.

Teda tam, kde aj patrí.