Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Výsledok, že vláda dôveru získa, bol vopred daný. Rovnako bolo predvídateľné, že vládny program poslanci, ktorí sa do vládnej koalícii nezmestili, budú kritizovať, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Nová vláda vedená premiérom A. Babišom získala včera dôveru parlamentu, čím sa zároveň dostala pod jeho kontrolu. Za vyslovenie dôvery hlasovalo všetkých 108 poslancov vládnej koalície. Vrátane všetkých členov vlády. To je na Slovensku zakázané, ale v Česku povolené, keďže poslanec môže byť zároveň aj člen vlády.
Možno konštatovať, že v tejto súvislosti ide o jeden z najvýraznejších rozdielov medzi Českom a Slovenskom. Inak však bolo samotné rokovanie o vyslovení dôvery vláde v oboch krajinách podobné ako vajce vajcu. Výsledok, teda že vláda dôveru získa, bol vopred daný. Rovnako bolo predvídateľné, že vládny program poslanci, ktorí sa do vládnej koalícii nezmestili, budú kritizovať. Prekvapením nebolo ani to, že debata skĺzla aj tam, kde by skĺznuť nemala. A o tom, že politická kultúra dostáva na frak v oboch krajinách bývalého spoločného štátu, sa už ani nehovorí. Stalo sa to, žiaľ, samozrejmosťou.
Ďalšie porovnania sú hlbšie. Napríklad v Česku sú aj premiér A. Babiš aj predseda parlamentu T. Okamura trestne stíhaní – kým na Slovensku je trestne stíhaný iba podpredseda parlamentu T. Gašpar. Je tak jasné, že ani A. Babiš ani T. Okamura o imunitu neprídu. V opačnom prípade by to bol politický zázrak. Podstatným rozdielom je, že kým v Česku existuje opozícia, na Slovensku existujú iba mimovládne strany – bez zrozumiteľnej alternatívy k vládnej moci a systematickej obrany práv parlamentnej menšiny. Kontrast vidno tiež medzi prezidentmi P. Pavlom a P. Pellegrinim, ktorí majú odlišné hodnoty. A je nepochybné, že vláda A. Babiša bude viac pragmatická ako ideologická, pričom na Slovensku je to naopak.
To sú však už širšie súvislosti. Tým najdôležitejším posolstvom včerajška zostáva, že vláda vedená premiérom A. Babišom získala dôveru parlamentu a je tak pod jeho kontrolou. To zároveň znamená, že poslanci už môžu jej – alebo jej jednotlivým členom – vysloviť nedôveru. Kedy príde takýto prvý návrh nevedno, ale keďže raz určite príde, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, nebude viac ako rok odsúvaný a neprerokovaný ako je tomu na Slovensku. Počkáme a uvidíme.
Možno konštatovať, že v tejto súvislosti ide o jeden z najvýraznejších rozdielov medzi Českom a Slovenskom. Inak však bolo samotné rokovanie o vyslovení dôvery vláde v oboch krajinách podobné ako vajce vajcu. Výsledok, teda že vláda dôveru získa, bol vopred daný. Rovnako bolo predvídateľné, že vládny program poslanci, ktorí sa do vládnej koalícii nezmestili, budú kritizovať. Prekvapením nebolo ani to, že debata skĺzla aj tam, kde by skĺznuť nemala. A o tom, že politická kultúra dostáva na frak v oboch krajinách bývalého spoločného štátu, sa už ani nehovorí. Stalo sa to, žiaľ, samozrejmosťou.
Ďalšie porovnania sú hlbšie. Napríklad v Česku sú aj premiér A. Babiš aj predseda parlamentu T. Okamura trestne stíhaní – kým na Slovensku je trestne stíhaný iba podpredseda parlamentu T. Gašpar. Je tak jasné, že ani A. Babiš ani T. Okamura o imunitu neprídu. V opačnom prípade by to bol politický zázrak. Podstatným rozdielom je, že kým v Česku existuje opozícia, na Slovensku existujú iba mimovládne strany – bez zrozumiteľnej alternatívy k vládnej moci a systematickej obrany práv parlamentnej menšiny. Kontrast vidno tiež medzi prezidentmi P. Pavlom a P. Pellegrinim, ktorí majú odlišné hodnoty. A je nepochybné, že vláda A. Babiša bude viac pragmatická ako ideologická, pričom na Slovensku je to naopak.
To sú však už širšie súvislosti. Tým najdôležitejším posolstvom včerajška zostáva, že vláda vedená premiérom A. Babišom získala dôveru parlamentu a je tak pod jeho kontrolou. To zároveň znamená, že poslanci už môžu jej – alebo jej jednotlivým členom – vysloviť nedôveru. Kedy príde takýto prvý návrh nevedno, ale keďže raz určite príde, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, nebude viac ako rok odsúvaný a neprerokovaný ako je tomu na Slovensku. Počkáme a uvidíme.
